petr70

Stručne zopakujem už skôr opísaný súčasný stav, ustanovený zákonom 87/2018 Z.z. a pridám komentáre.

Ochrana verejnosti pred radónom v budovách:

§130 v 1. odseku určuje budovy (v zmyslu stavebného zákona), ktoré považuje tvorca zákona za pravdepodobne ohrozené radónom z podložia.

V druhom odseku ustanovuje referenčnú úroveň 300 Bq/m³

Ohrozené sú podzemné a 1. nadzemné podlažie, ale nie je jasné či sa má na mysli prízemie alebo stavebne 1. nadzemné podlažie. Američania merajú až do 3. nadzemnéh podlažia, Česi do 2.

„Referenčná úroveň” sa neskôr ukáže byť limitom alebo zásahovou úrovňou objemovej aktivity radónu, v zmyslu ICRP 60 (1997) pod ktorou sa expozície radónu neregulujú. Referenčná úroveň v zmyslu ICRP 103 (2007) je horná hranica optimalizácie, koncentrácie radónu sa znižujú od tejto úrovne dole podľa ekonomických možností užívateľa alebo vlastníka budovy a sociálnych pomerov v krajine.

§131 sa nariaďuje projektantom a zhotoviteľom stavieb určených v § 130 postupovať tak, citujem: „aby objemová aktivita radónu vo vnútornom ovzduší budovy počas pobytu osôb v priemere za kalendárny rok neprekračovala referenčnú úroveň 300 Bq.m^-3 za kalendárny rok” koniec citátu.

Paragraf 131 bo vypustený, lebo obsahuje ustanovenie, ktoré zasahuje do stavebných konaní pri individuálnej, často svojpomocnej bytovej výstavbe (asi 10 tisíc stavieb do roka). Referenčná úroveň je chybne použitá ako limit.

§132 ustanovuje to isté ako §131 s tým, že ustanovenia platia špeciálne pre budovy zámerne stavané na predaj alebo prenájom (asi 100 stavieb do roka). Ako by stavebný zákon uplatňoval iné hygienické a bezpečnostné požiadavky na budovy stavané na vlastnú potrebu alebo stavané s komerčným zámerom.

Ukazuje sa jednoznačný zámer odstaviť individuálnych stavebníkov od zdravšieho bývania. Zákon mal jednoznačne stanoviť povinnosť chrániť všetky nové budovy pred radónom z podložia, lebo to je ekonomicky výhodné a zvyšuje to odolnosť stavieb voči spodnej vode a napríklad otrasom z pouličnej dopravy.

§133 upravuje reguláciu ožiarenia radónom vo vnútri budov.

Odsek 1. bol z platného znenia vypustený, lebo upravoval povinnosti všetkým majiteľom, teda i individuálnym vlastníkom rodinných domov a bytov a užívateľom budov regulovať vnútornú aktivitu radónu tak, aby neprevyšovala referenčnú úroveň 300 Bq/m³.

Odsek 2. to isté nariaďuje poskytovateľom služieb, poskytovaných vo vnútri budov.

Odsek 3. nariaďuje vlastníkom budov určených na predaj alebo prenájom, aby prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, aby po čas pobytu osôb v interiéroch nebola OAR vyššia ako 300 Bq/m³.

Predávajúci alebo prenajímatelia majú prijať opatrenia do neznámej budúcnosti budovy. Nedostatok je vo všeobecnosti nariadenia, je iné keď predávam bytový dom alebo stodolu.

Odsek 4. nariaďuje vlastníkom budov predškolských, a školských zariadení a zariadení na poskytovanie služieb, zdravotnej starostlivosti a iných aktivít s dlhodobým pobytom osôb merať aktivitu radónu v užívaných interiéroch.

Opatrenie je určené predovšetkým na ochranu detí a mládeže pred účinkami radónu , lebo sa má za to, že sú ohrozenejší ako dospelé osoby. O to viac je s podivom, že napríklad Úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici odporučil VUC Banská Bystrica, aby meranie v školách v Banskej Štiavnici nerealizovali, napriek tomu , že ohrozenie radónom je veľmi pravdepodobné. Na podporu svojho odporučenia použili preukázateľné lži a zavádzanie.

Odsek 5 a 6 určuje, že vlastník budovy je povinný zabezpečiť, nápravu , ak aktivita radónu presahuje 300 Bq/m³ a kto tieto povinnosti preberá, ak je vlastníkom štát, VÚC alebo obec. Povinnosť padá na správcu majetku.

Hlavným nedostatkom ustanovenia je nesprávne použitie Referenčnej úrovne, ktoré sa nesie celým zákonom, teda i v časti tu nediskutovanej, regulácie pracovného rizika v oblasti práce s NORM (spracovanie druhotných surovín s obsahom prírodných rádionuklidov).

§134 upravuje podmienky expozície obyvateľov gama žiareniu stavebných konštrukcií.

Podmienky sú vo všeobecnosti na Slovensku splnené vo všetkých stavbách, najme ako boli veľkoobjemové konštrukcie zhotovené z domácich surovín.

§135 oboznamuje čitateľa so základnými tézami Národného akčného radónového programu.

Napĺňanie Národného akčného radónového programu bolo odložené o 5 rokov. Po čas 4 ročnej lehoty pred vydaním zákona neboli vytvorené podmienky na jeho napĺňanie (a nebudú ani o 5 rokov) napriek tomu , že ZRRR na potrebnosť vytvorenia vhodnej infraštruktúry pracovníkov ÚVZ upozorňovalo už v roku 2014 a opakovane v roku 2015.

Ustanovenia opisujú i participáciu iných ako zdravotníckych štátnych orgánov na Národnom akčnom pláne. Žiaľ, tie o ničom takom nevedia, lebo k tvorbe plánu neboli prizvané.

Dôležitou súčasťou §135 je príloha11, Ciele Národného akčného radónového plánu. Ak by bolo možné pripájať prílohy, pripojil by som. Radujte sa, že to možné nie je. Prvým cieľom uvedenom v prílohe je zníženie výskytu rakoviny pľúc. To pri celoplošnom uplatňovaní princípov ochrany môžeme spozorovať najskôr o 20 rokov, lebo to, čo teraz vidíme má najčastejšie príčinné korene v dianí pred 20 rokmi. Do tej doby sa musíme uspokojiť s dobrým pocitom, že sme svoje vlastné individuálne riziko ochorenia znížili tak nízko, ako sme vedeli urobiť.

Vidíme, že hlavnou brzdou Národného radónového programu sú i teraz zložky Ministerstva zdravotníctva, najmä jeho Úrad verejného zdravotníctva. Chýba tam ochota a odborníci. Vinu na tom nesie i Vláda Slovenskej republiky, lebo pripustila, aby tvorca zákona 87/2018 Z.z. nedodržal článok 76 Kompetentný orgán Smernice 2013/59,  ktorý hovorí, že kompetentným orgánom radiačnej ochrany nesmie byť žiadna zložka MZ SR, lebo existuje nebezpečenstvo podujatého rozhodovania. To sa už stalo v Banskej Bystrici.