petr70

Hoci sa hovorí, že paragrafy sú preto zakrútené aby sa nimi dalo hocičo potvrdiť ale tiež vyvrátiť a aby pravdu bolo potrebné hľadať. Jedno je isté, chránený záujem musí byť pomenovaný explicitne. Vždy to tak bolo, a ja chcem veriť, že to tak bude i ďalej.

Vo väčšine prípadov to tak je. Keď si človek, nie špecialista prečíta príkladne zákon o vodách, dozvie sa, že pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou sa dáva prednosť verejnej vodovodnej sieti, ale keď existuje miestne, ekonomicky výhodnejšie riešenie, má sa použiť. Je to logické a správne. Podobne to je s ostatnými právnymi predpismi. I zložitejšími, ako je stavebný zákon, alebo zákon o verejnom zdraví, s ktorým sa teraz, pri epidémii Covid-19 potykáme, a niektorí, ktorí ten predpis nečítali pozorne stále upierajú Hlavnému hygienikovi právomoci, ktoré mu prislúchajú a viac si všímajú jeho telesnej váhy, ako váhy jeho úradu, čo by malo byť prvoradé.

Voda, stavanie, podnikanie, konečne i trestný zákon, sú predpisy, ktoré pomenovávajú veci ľuďom dobre známe. Máme tu ale zákon, ktorý sa ľudí veľmi dotýka ale jeho odborná terminológia im je vzďialená, lebo je daná Slovníkom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Slovník je dôležitý, lebo bez neho by sa ani odborníci na jadrovú a radiačnú techniku medzi sebou poriadne nedohovorili a vznikalo by veľa nejednoznačných a zmätočných rozhodnutí. To sa týka zákona o radiačnej ochrane 87/2018 Z.z.. Ideový základ zákona, Smernica 2013/59 Euratom, bola po rokoch diskusií na odborných konferenciách a seminároch zverejnená 17.01.2014 v úradnom vestníku EU s tým, že bude do národných predpisov transponovaná najneskôr do 06.02.2018. To je neobvykle dlhá doba, celé 4 roky a 27 dní. My v Združení pre reguláciu rizika z radónu sme na Smernicu čakali s nádejou, že sa 20 rokov zamrznutý Slovenský radónový program konečne pohne vpred. Už niekde okolo 20.01.14´ som telefonoval s Vladom, vtedy vedúcim Odboru ochrany zdravia pred žiarením ÚVZ. Ohovorili sme ÚJD, nedostatok peňazí na radiačnú ochranu i kvalitu slovenského prekladu Smernice a Vlado debatu ukončil tým, že najlepšie by bolo sa na to vy a 6.2.18´požiadať o odklad. Vtedy som sa smial s ním, bol to dobrý vtip, ktorý dobre zapadol do charakteru predchádzajúcej debaty. Keď sa ale 2 roky nič nedialo, napísal som pánu Ficovi, keď že je transpozícia smernice spojená s odovzdaním zodpovednosti za radiačnú ochranu inému subjektu mimo pôsobnosť MZ SR (článok 76 Príslušný orgán), že by bolo rozumné zmenu urobiť čo najskôr, aby zákon tvoril už nový kompetentný orgán. Odpoveď, arogantný list, podpísaný Zuzanou Zvolenskou, štýlom odpovedal rozzúrenému Vladkovi. Písal mi tam, že tomu nerozumiem a nechám to tak. Áno nerozumiem, prečo držať radiačnú ochranu v segmente, kde na ňu nemajú ani peniaze ani odborníkov?

Vtedy Európska rada rozhodla pritvrdiť sankcie za neplnenie úloh pri transpozícii smerníc do národných predpisov a to zabralo. Pán vedúci OOZPŽ vytiahol, ako kúzelník zajaca z klobúka, pani inžinierku z laboratória, ustanovil ju svojím zástupcom a poveril ju tou transpozíciou. 18 mesiacov do 06.02.18, v radiačnej ochrane a príprave právnych predpisov neskúsená sa s odvahou pustila do roboty. Ten zákon s mesačným omeškaním spravila. Zvládla i vyhlášky a akýsi ideový návrh Národného akčného radónového plánu.

O kvalite predpisu 87/2018 sa dá veľmi dlho diskutovať. Ten zákon je zlý. Zlý pre ľudí, zlý pre úradníkov radiačnej ochrany, zlý pre ich partnerov. Postupy a priority radiačnej ochrany, od čias, kedy pani inžinierke skončili študentské roky, sa veľmi zmenili. Boli zavedené nové termíny, trochu podobné tým starým, ale ich význam je diametrálne iný. Boj s časom, hľadanie súvislostí v starých predpisoch, to všetko na kvalite predpisu nepridalo. Ľudia ktorí predpis oponovali pri MPK boli dosť surovo odmietnutí. Váš návrh sa neakceptuje, bolo bez akejkoľvek diskusie verbálne vyjadrenie ku každej zásadnej pripomienke. Obyčajné pripomienky boli zamietnuté a priori. To bolo posledné miesto, kde sa k návrhu zákona mohli vyjadriť odborníci. Tuto prekážku Vlado a pani inžinierka zvládli perfektne. Legislatívna rada vlády len návrhu zastrihla frizúru, aby nerobil v Národnej rade hanbu. Schválený bol 13. marca, vyhlásený 31. marca a účinný od 1. apríla 2018. Máme teda platný a účinný zákon 87/2018 Z.z. z dielne ÚVZ SR podľa ich predstáv. Zákon prešiel notifikáciou a Slovensko bolo zachránené pred tučnou EU sankciou.

Keď je nový zákon, automaticky sa predpokladá, že oproti predchádzajúcemu predpisu budú zmeny. Tu jedna zo zmien zasiahla do kompetencií úradníkov Regionálnych pracovísk ÚVZ, ktorí udeľujú podnikateľským subjektom povolenia na niektoré činnosti v radiačnej ochrane formou povinnej registrácie. Súčasný predpis nevyžaduje registráciu na meranie interiérovej objemovej aktivity radónu (OAR). Možno preto, že OAR si teraz môže v dome zmerať každý sám, keď si z požičovne prístrojov za dobrý peniaz nejakú škatuľku zapožičia. Tým sa ale znižuje váha úradu a dehonestuje to úradníka. Niektorí, ako napríklad ing. Alžbetka sa s tým nevedia vyrovnať a pokúšajú sa zvrátiť zákonný stav. Veď jej, úradníčke RÚVZ s 30 ročnou praxou musí každý uveriť hocakú sprostosť a neodborná terminológia ustanovení zákona jej pripravila toľko možností. Je tam napísané „meranie na ochranu pred ožiarením prírodným zdrojom žiarenia v stavbe”. Radón je predsa prírodný.

Že sa to vyjadrenie vzťahuje na meranie dávkového príkonu gama žiarenia zo stavebných konštrukcií úradník verejnej správy, zodpovedný za verejne prístupné budovy, nemá odkadiaľ vedieť. Drobný podvod, ktorý môže mať len jeden dôsledok, niekde sú ľudia zbytočne exponovaný vysokým aktivitám radónu a nechránia sa, lebo nevedia, že to je treba. Inhalovali radón doteraz, inhalujú ďalej. Skúsená úradníčka interpretovala zákon podľa svojich vlastných predstáv a dôverčivý vlastník budovy, čo jej uveril, je jej komplic, spolupáchateľ zbytočného ohrozenia ľudí rakovinou pľúc z expozície Radónu. Tak sa to dá interpretovať, bez prekrúcania a špeciálnej interpretácie ustanovení zákona.