petr70

Prekvapuje ma hystéria s ktorou je spojené úplne zbytočné rozhodnutie Vlády, posvätené parlamentom SR o sledovaní pohybu mobilných telefónov Úradom verejného zdravotníctva. Je to možno tým, že programovo nepočúvate čo naznačil pri odovzdávaní úradu a včera na tlačovke na plné ústa povedal pán Peter Pellegríni. Úrad verejného zdravotníctva, ktorý má do tej databázy nahliadať na to nemá ani kvalifikovaných ľudí ani techniku. Veď za 8 rokov nezvládol ani prijímanie dát z radiačných monitorovacích sietí a pritom sa definoval Ústredím radiačných monitorovacích sietí, kam by v prípade radiačnej nehody prichádzali všetky digitalizované údaje a koniec, lebo nie je ako ich prijať, spracovať a odoslať krízovému štábu. Nie je počítač, nie sú odborníci, nie je softvér. ÚRMS je zbytočný informačný štopeľ. A takisto to dopadne s dátami od mobilných operátorov. Je tu ovšem oprávnená obava, že by ich mohol odtadiaľ niekto ukradnúť a ten by s nimi asi narábať vedel.

Toto rozhodnutie Vlády a parlamentu veľa bitke s Covidom nepomôže. Naopak návrh na zavedenie zatváracích dní v obchodoch by mohol krízovej situácii pomôcť. My starší ešte pamätáme dobu, kedy v sobotu a v nedeľu boli otvorené iba krčmy, reštaurácie, kaviarne, vinárne a cukrárne a večer bary a nočné kluby, no a stánky s pečenými klobásami a horúcimi párkami. V súčasnej situácii by isto bolo rozumné na víkend obchody zavrieť, hlavne super a ja viem akosi ešte hovoria predajné miesta obchodných sietí? Nie na sanitáciu priestorov. Ta, aby bola efektívna by sa mala robiť každý deň po uzavretí predajne. Smena predavačiek domov, smena sanitárok nástup alebo len premena, to nechám na manažéroch. Napríklad sanitácia od 19:00 do 22:00. Nie sú sanitačné prostriedky? Nezabudli sme na ostrú páru z malých vyvíjačov? I ja v špajze tu žltú vec mám. Dosiahne do každého kútika a nič nepoškodí, nezapácha. Prebehnúť všetky povrchy, všetky rúčky, i na vozíkoch a predajných košoch.

Nálada ľudí, teda Vaša, vaša i moja sú ovplyvňované tým čo čítame na Facebooku, blogu Pravda, blogu SME a všeobecne na obrazovke počítača pripojeného k internetu. Informačných kanálov, ako sa teraz hovorí, je dostatok a väčšina je plná špiny, zápachu, ohovárania a zášti, ako ozajstná odpadová stoka i s potkanmi. Takmer každá diskusia začína vecne a končí vzájomnými nadávkami dvoch diskutérov. Autor to zvyčajne schytal už skôr. To je taký kolorit. Akékoľvek opatrenie Vlády je okamžite odsúdené ako prehnané, neužitočné a zbytočné. Áno i ja som tak začal, lebo nervozita okolo sledovania telefónov je značná a tože zbytočná vie Pelle, ja a ešte spočítateľné množstvo ľudí v tejto republike, ktorí o možnostiach a schopnostiach ÚVZ nemajú ilúzie. Sú tu prieťahy s testovaním na prítomnosť vírusu. V čase kedy mali testy robiť všetky mikrobiologické laboratória, ktoré majú potrebné vybavenie a primerane erudovaných odborníkov, malo licenciu len Národné chrípkové centrum na Trnavskej 52. Nasledovalo rozšírenie na ÚVZ Banská Bystrica a ÚVZ Košice, napriek tomu, že pomoc núkal mikrobiologický ústav SAV a ďalšie vysokoškolské a súkromné pracoviská. Problém je v tom, že testovacie súpravy má len ÚVZ SR na Trnavskej 52 a kapacita všetkých troch pracovísk ÚVZ je asi 400 vzoriek za deň. Do toho príde rojko Igor, a žiada od nich desaťnásobok. Skúšanému národu by to pomohlo ale nie sú testovacie sety. Vynadať Pellemu nič nevyrieši, ale zaslúži si za svoju dôverčivosť, a prinesie to chvíľkovú úľavu.

Na Igora sa valí špina zo všetkých kútov a pán poslanec Baránik vôbec infikovaný nebol. Konštruktívnych a všeobecne pozitívnych správ je málo. Možno len to, že stúpa počet testovaných osôb a denný prírastok chorých sa významne nezväčšuje. Verím, že čoskoro sa rozbehne testovanie i na ďalších pracoviskách okrem ÚVZ a skutočne tú dennú normu vyšetrených viac ako 3 tisíc vzoriek, nie v celej republike od začiatku epidémie, ale za deň. Z šitia rúšok by sa mal stať národný šport. Napríklad kto ušije krajšie, kto bizarnejšie a tak. Vyhodnotenie by mohla organizovať RTVS tretí týždeň po odvolaní epidémie. Bola by to veselá bodka za epidémiou.

Vtedy veľmi veselo nebude, lebo sa budú sčitovať škody a robiť záchranné akcie. Už teraz sa o kompenzácie hlásia živnostníci profesií: taxikár, reštauratér, krčmár, umelecké a produkčné spoločnosti, umelci na voľnej nohe a developeri, lebo určite poklesne dopyt po rezidenčných projektoch. Inštalatéri, elektrikári, stolári a desiatky iných profesií zatiaľ mlčia, akoby oni straty nemali. Koľko k tým krikľúňom pribudne podvodníkov, ktorí budú chcieť na pandémii zarobiť si neviem predstaviť, ale budú taký.

Ekonómovia hovoria o pádu väčších podnikov, v dôsledku obmedzenia pohybu osôb. Zaistiť chod priemyslu je vecou organizácie chodu spoločnosti. Malý závod, ktorý zamestnáva prevažnú časť pracovníkov z miesta svojej lokalizácie sa predsa nemusí zastaviť, ak domáci pracovníci zvládnu bezpečne udržať závod v prevádzke. Doprava zastavená nie je a tak nemusia viaznuť dodávky surovín ani expedícia výrobkov. Argument, že pracovníci nie sú zvyknutí pracovať v ochranných rúškach alebo respirátoroch neobstojí, naučia sa. V elektrárni Fukušima II Dai Ichi, je vybudovaná veľkokapacitná kuchyňa, z ktorej rozvážajú stravu do blízkeho okolia a balené produkty expedujú do celého Japonska. Suroviny vykupujú od miestnych poľnohospodárov. Vírus alebo rádioaktivita, ochrana zdravia je veľmi podobná. Disciplína pracovníkov je takmer všeliek na krízové situácie. V havarovanej elektrárni trvalo pracujú 4 tisíce zamestnancov, v respirátoroch a ochranných odevoch. Je celkom možné že by sa dala udržať výroba i v iných závodoch, okrem potravinárskych a poľnohospodárskych prevádzok. Je to otázka disciplíny, organizácie práce a bežného života. Možno by potom bolo menej žiadateľov o kompenzácie.