petr70

V doložke vybraných vplyvov čítam, že na predloženom návrhu Národného akčného radónového plánu sa podieľal snáď každý, kto mal, či nemal k danej problematike čo povedať. Devätnásť mien z prostredia ÚVZ, z toho 6 ľudí, ktorých som si i cez niektoré odborné rozpory vážil ako odborníkov na radón. Čo teraz? Preradiť ich z odborníkov k verejnosti a isť ďalej? Ale kam ďalej, veď v tom prípade nie je v oficiálnej radiačnej ochrane Slovenska s kým o radónu odborne diskutovať. Ale ono to môže byť všetko inak. Tie mena tam môžu byť ako zoznam celebrít, aby to na komisiu urobilo dojem. Veď tam sú spomínaní aj nemenovaní dobre informovaní odborníci z Viedenskej MAAE, ako pri nedôveryhodnej novinárskej správe. Pýtal som sa totiž jednej kolegyne a prekvapila ma: Ja o tom nič neviem, so mnou sa nikto o NARP nebavil. A to patrí k popredný špecialistom, ktorá sa problematikou zaoberá vyše 30 rokov. Zasa dve možnosti, buď ju skutočne vynechali alebo s výsledkom nechce mať nič spoločné.

Necháme „odborníkov” a pozrime sa na vzťah rakovina pľúc – radón tak ako je pre nás, verejnosť potrebné aby sme sami sebe riziko ochorenia vedome znižovali. Všeobecne sa hovorí, že rakovina pľúc je z fajčenia cigariet. Áno, je to pravda, koeficient rizika ochorenia fajčiarov je asi 1,4 na tisíc. Keď je v populácii staršej 15 rokov fajčiarov 20%, môžeme očakávať, že za rok ochorie asi 1 400 fajčiarov. Potom incidencia rakoviny pľúc (počet ochorení na 100 tisíc obyvateľov) bude vo všetkých okresoch takmer rovnaká, okolo 25. Keď sa ale pozrieme na mapu výskytu rakoviny pľúc vidíme, že v červených okresoch (15) je incidencia 72 – 90, v 12 oranžových 65 – 72, v 15 okrových 59 – 65 a v žltých, najmenej postihnutých okresoch 40 – 51. Celkový počet nových ochorení za rok je okolo 2900. Asi 1 500 prípadov je z expozície radónu v budovách a ostatných faktorov. To je azbest keď sa s nim manipuluje a len nedávno objavené benzpyrény vo vonkajšom ovzduší, z ekologického spaľovania rastlinnej hmoty ako je slama, drevo, seno a tabak.

Radón, potvrdený ako hlavná príčina rakoviny pľúc baníkov v uránových a iných rudných baniach sa ukázal ako hlavná príčina ochorenia nefajčiarov z expozície radónu v obydliach (Publikácia 60 ICRP 1990). Vážením rizika baníkov a obyvateľov v domácnostiach vtedy ICRP dospeli k názoru že maximálna prípustná hodnota objemovej aktivity radónu 300 Bq/m³ v interiéroch je primerané ochranné opatrenie verejnosti v obydliach a 1500 Bq/m³ v ovzduší pracovísk, okrem uránových a iných rudných baní. Všimnime si dáta uverejnenia ICRP 60 a spôsobu uplatnenia ochranného opatrenia. Rok 1990 je pre dnešnú situáciu významný tým že v jeho tesnom okolí vstupovali naši dnešný skúsení odborníci do praxe a ICRP 60 bolo v tom čase fundamentálny predpis rádiologickej ochrany. Regulačné opatrenie bol limit individuálnej dávky alebo autorizovaný limit objemovej aktivity radónu. V dôsledku toho boli odôvodnené ochranné opatrenia v situáciách nad limitom. Expozície pod limitom boli považované za prijateľné, čo niektorí nesprávne vnímali ako bezpečné. Vtedy sa zdalo byť efektívne v krajine vyhľadať oblasti s vyššou pravdepodobnosťou nájdenia obydlí s vysokou záťažou radónu – prone area a na ne sa zamerať pri vyhľadávaní nebezpečných situácií v obydliach a ostatných budovách.

Tou cestou sa vydali v poslednej dekáde milénia Česi s tým, že do desiati rokov budú mať problém RADÓN vyriešený. Nemali. Boria sa s ním doteraz.

Po roku 1990 sa štúdie v banskom prostredí považovali za prakticky uzavretú kapitolu a mladí výskumníci sa vrhli do štúdia účinkov radónu v obydliach. Mimoriadnu pozornosť venovali nízkym expozíciám v bytových domoch obytných zón. Na vyhodnocovanie výsledkov použili citlivejšiu metódu terénneho výskumu zavedenú v medicíne, prípad – kontrola. Ku každému prípadu ochorenia sa priraďuje kontrolná osoba s čo najbližšou anamnézou a analyzujú sa rozdiely.

Prípad – kontrola je technicky i z hľadiska nákladov dosť náročná metóda. Ak išlo o radón a rakovinu pľúc bolo potrebné ku každému prípadu vybrať vhodnú kontrolu, zmerať priemerné koncentrácie radónu na všetkých adresách kde prípad i kontrola minulých 30 rokov bývali, porovnať celkové expozície radónu a vyhodnotiť vplyv ostatných environmentálnych faktorov za sledované obdobie. Obťažnosť metódy je vyvážená kvalitou výsledkov. Už priebežné výsledky ukazovali, že s doterajším hodnotením rizika nie je všetko v poriadku.

Výskum v ostatných disciplínach radiologickej ochrany priniesol nový prístup k riadení rizík z ionizujúceho žiarenia uverejnený v Publikácii 103 ICRP (2007). Na miesto doteraz užívanej metódy činnosť – zásah bol posilnený význam optimalizácie a zavedené 3 modelové expozičné situácie, do ktorých sa vmestia všetky praktické prípady regulácie rizika z ožiarenia.

Plánované expozičné situácie sú určené na reguláciu ožiarenia pri všetkých autorizovaných zdrojoch žiarenia, lebo tam sa ožiarenie osôb z prevádzky a likvidácie zdroja dá naplánovať už pri jeho projektovaní. Regulačným nástrojom je dávková optimalizačná medza (horná hranica optimalizácie alebo inak, najnižšia prípustná úroveň ochrany ktorú prevádzkovateľ zdroja núka zamestnancom a prípadne zasiahnutej verejnosti) a individuálne dávkové limity.

Havarijné (núdzové) expozičné situácie sú tie, kedy sa prevádzka zdroja vymkne z pod regulačnej kontroly (chybou obsluhy, nešťastnou náhodou, prírodným živlom, teroristickým činom). Regulačným nástrojom sú referenčné úrovne (hodnoty dávkového príkonu alebo množstva uniknutej rádioaktívnej látky) ktorých použitie je trochu zložitejšie. Pri pokusu o veľmi stručné vysvetlenie existuje veľké riziko nesprávneho pochopenia a na podrobné vysvetľovanie tu nie je dosť miesta.

Jestvujúce expozičné situácie, to sú tie situácie, ktoré už existujú a ohrozujú ľudí v čase ich zistenia a kedy pristupujeme k ich regulácii – zmiernení nebezpečných účinkov. Typickým predstaviteľom v našich podmienkach je radón v obydliach obyvateľov. Riziko z expozície radónu rastie do tej doby, dokedy nie je zistené meraním a nie sú vykonané regulačné nápravné opatrenia.

Medzi jestvujúce expozičné situácie sa počítajú i územia zamorené rádioaktívnymi látkami ktoré unikli pri nehodách na jadrových zdrojoch, najnovšie na Ukrajine (Černobyl) a v Japonsku (oblasť Fukušima). Pre pochopenie: keď sa havarijná expozičná situácia stabilizuje a nie sú potrebné žiadne akútne zásahy, situácia sa preklasifikuje na jestvujúcu. Regulačným nástrojom sú referenčné úrovne, ktoré sú hornou hranicou optimalizácie rizika, to je najnižšou úrovňou ochrany, ktorú je ochotný štátny orgán občanom garantovať. V praxi to znamená, že expozícia nad referenčnou úrovňou je neprípustná a pod referenčnou úrovňou sa má vykonať optimalizácia rizika.

Optimalizácia znamená zníženie rizika na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s použitím rozumných nákladov. Vysvetľovať čo sú rozumné náklady asi netreba ale súvisí to so sociálnymi a ekonomickými pomermi v krajine. Pohľad môže byť rôzny.

Krátko po vydaní ICRP 103 Krewski, Darby a ďalší ukončili svoje výskumy metódou prípad kontrola. Darby oznámila, že celoživotný pobyt v koncentrácii radónu okolo 100 Bq/m³ zvyšuje riziko rakoviny pľúc o 16 %. Zo spojenej americko európskej a čínskej štúdie vzišlo poznanie, že doteraz používaný koeficient rizika z expozície radónu najmenej 2× podhodnocuje riziko, čo je v rádiológii neprípustné. ICRP reagovali nezvyčajným spôsobom, na zasadaní v Lisabonu 2009 učinili „Vyhlásenie k radónu”. Ohlásili nový nominálny koeficient rizika 3×10^-10 m³/Bq.h a zdôraznili význam optimalizácie každej radónovej expozičnej situácie. To znamená, že každá expozičná situácia sa má posúdiť a ak to je z ekonomického hľadiska efektívne, situáciu optimalizovať.

Slovenskí odborníci, ktorí vypracovali 1. i 2. návrh Národného radónového plánu ustrnuli na odbornej úrovni Publikácie 60 ICRP, teda na úrovni vedomostí 90´ rokov a teraz, po 30 rokoch sa vydávajú neúspešnou Českou cestou vyhľadávať prone area. Pre nás, verejnosť, to znamená neefektívne vynaložený veľký balík finančných prostriedkov a niekoľko ročné spomalenie napredovania Národného akčného radónového plánu.