petr70

mi odpovedal na správu o výsledkoch merania radónu v dome pán Jaroslav. Ako by som na tom výsledku mal nejaké osobné zásluhy. Napriek tomu ma to potešilo. Všetky namerané hodnoty boli pod 50 Bq/m³, čo sa pri rodinných, aj nových domoch ako bol tento, málo kedy stáva. Klobúk dole pred stavbármi. Odovzdali poctivú robotu.

Prečo si taký skromný mi hovorí kamarát. 30 rokov popularizácie ochrany pred nebezpečnými účinkami radónu v obydliach nie je nič? Sprístupnil si pre verejnosť službu pasívnej dozimetrie radónu, naviac za rozumnú cenu.

To je všetko pravda, ale kde je kultúra rádiologickej ochrany, ktorú som tým chcel pestovať? Užívaných rodinných domov ktoré potrebujú hladinu radónu regulovať je vyše 400 tisíc, z toho najmenej 80 tisíc domov akútne potrebuje regulovať radón stavebným zásahom lebo regulácia vetrania už nič nevyrieši. A to nie sú len staré domy kde je stavebný zásah proti radónu nevyhnutným riešením. Hnevá ma, keď mladí ľudia, finančne vyčerpaní výstavbou nového domu, „ušetrili” 200 EUR za radónový index stavebnej parcely a teraz budú skôr či neskôr postavení pred ďalšie náklady 3–5 tisíc eur na vybudovanie dodatočných protiradónových opatrení. Chýba tu systém ktorý by v ľuďoch pestovanie rádiologickej kultúry podporoval. V školách sa o prirodzenej rádioaktivite prostredia nehovorí.

Budovať rádiologickú kultúru na strachu zo žiarenia je hlúposť. Priemerné riziko ochorenia rakovinou pľúc je asi 6 úmrtí na každých 10 000 ľudí za rok. Len najbližší vedia, že ich člen rodiny zomrel na rakovinu pľúc a ti príčinu ochorenia už hľadať nechcú. Polovina zomretých boli fajčiari ale oficiálna zdravotnícka propaganda tvrdí že takmer všetci. Majú argument: fajčili z druhej alebo tretej ruky. Ti čo nikdy nefajčili ochoreli z prejedania sa a alkoholizmu. Také sú najčastejšie medializované zdravotnícke verzie príčiny ochorenia. Radón v ich repertoáru chýba. Vykladaj potom ľuďom niečo o radónu v obydliach a jeho účinkoch na tkanivo priedušiek a pľúc, na viac ak si chemik a nie lekár.

Strach zaberá krátkodobo, to sme videli pri SARS-Cov-2. Prvý polrok, keď strach fungoval ako motor epidemiologických opatrení, bolo všetko v poriadku. Väčšina ochorení boli importy zo zahraničia. Po ¾ roku už boli ľudia z opatrení unavení a zdalo sa, že Covid je pod kontrolou. Poľavili sme v opatreniach a došlo k explózii ochorení, z ktorej sa spamätávame až teraz. Prečo o tom píšem, veď sme to všetci zažili? Chcem ukázať, že pri budovaní rádiologickej kultúry strach z ochorenia rakovinou, a pri radónu rakovinou pľúc, fungovať nebude. Covid-19 nám dal príučku, že nedodržiavať ochranné opatrenia, i keď sú nepríjemné, sa nevypláca a to je všetko.

Hlavné zdroje ožiarenia verejnosti sú radón v ovzduší budov (52%), povrch zemskej kôry (23%) a lekárske diagnostické ožiarenia (20%). Žiarenie zemskej kôry nie je regulovateľné. Za veľkosť lekárskeho ožiarenia je zodpovedný lekár ktorý ožiarenie predpísal. Za ožiarenie z radónu nesie prirodzenú zodpovednosť majiteľ budovy alebo jej správca, ak sa jedná o verejný alebo štátny majetok, a majiteľ domu alebo bytu v osobnom vlastníctve.

Prvým krokom k rádiologickej kultúre je vziať na seba bremeno zodpovednosti za ožiarenie užívateľov budov a jednať podľa toho. Meranie dávkového príkonu alebo množstva radónu v ovzduší interiérov, aby sme vedeli pred čím sa ideme chrániť je druhý krok. Včasná realizácia optimalizovaných nápravných a ochranných opatrení krok tretí.

Sú stavebné situácie, kde je expozičný príkon z radónu tak nízky, že sa neoplatí ho ďalej regulovať. A to bol ten prípad o ktorom som hovoril na začiatku. V súčasnosti je dosť výnimočný, lebo stavebníci a stavbári riziku z radónu pričasto neprikladajú potrebnú váhu.

Petr Škrabálek máj 2021