petr70

3. Regulácia ožiarenia podľa expozičných situácií

Napriek tomu, že Výbor na ochranu pred účinkami röntgenu a rádia bol založený už v roku 1928, systematické štúdium zdravotných účinkov ionizujúceho žiarenia sa začalo až o 20 rokov neskôr, po atómovom bombardovaní Hirošimy a Nagasaki. Predmetom štúdia boli a stále sú, preživší bombový útok. V tom čase vznikol Vedecký výbor pre štúdium atómového žiarenia pri OSN (UNSCEAR) a Výbor na ochranu pred účinkami röntgenu a rádia sa premenoval na Medzinárodný výbor pre rádiologickú ochranu (ICRP).

ICRP sú tak povediac korešpondenčná organizácia. Sekretariát majú v meste Ottawa v Kanade. O organizácii ICRP si povieme inokedy, je to na samostatný príspevok, teraz k výsledkom ich práce.

ICRP vydávajú doporučenia na riešenie problémov ochrany pred ionizujúcim žiarení a približne s frekvenciou 10 rokov súhrnné odporučenie k radiačnej ochrane, aby rádiologická ochrana udržala krok s najnovšími poznatkami o účinkoch ionizujúceho žiarenia na zdravie ľudí. Nové doporučenia vždy používajú pozmenenú terminológiu ktorou sa odlišuje staré od nového a je potrebné používať ju presne, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.

Systém podľa ICRP 103 zavádza 3 modelové expozičné situácie, podľa ktorých je možne regulovať každé mysliteľné ožiarenie jednotlivca i celých skupín obyvateľstva.

Plánované expozičné situácie riešia reguláciu ožiarenia pracovníkov pri práci so zdrojmi žiarenia a verejnosti, ktorá je alebo môže byť zo zdroja neželane ožiarená. Plánované expozičné situácie preto, že ožiarenie pracovníkov i verejnosti sa plánuje už pri projektovaní využívania zdroja žiarenia. Nástrojom regulácie sú dávkové optimalizačné medze. Sú to neprekročiteľné hodnoty dávkových príkonov, od ktorých sa smerom dole vykonáva optimalizácia expozície pracovníkov a ohrozenej a potenciálne ohrozenej verejnosti tak, aby dávky boli čo najnižšie, s ohľadom na náklady na ochranu pri zdroji. V zákonu 87/2018 Z.z. je chybne použitá Medzná dávka, ktorá je staršie kritérium s vlastnosťou limitu. Rozdiel je v tom, že hodnoty pod medznou dávkou sú bez diskusie akceptované, a hodnoty pod dávkovou optimalizačnou medzou podliehajú optimalizácii vzhľadom na náklady na ochranné opatrenia. Tým sa dosahuje vyššej úrovne ochrany ľudí.

Havarijné expozičné situácie vznikajú keď sa prevádzka zdroja žiarenia vymkne z pod regulačnej kontroly (dôvodom môže byť lajdáctvo i zlovoľný čin alebo technická porucha). Nástrojom rádiologickej ochrany sú Referenčné úrovne. Sú to cieľové hodnoty dávkových príkonov, alebo koncentrácií rádioaktivity, ktoré je potrebné dosiahnuť pri vykonávaní prvého a ďalších nápravných krokov.

Tretí model Jestvujúce expozičné situácie. To je náš radón v obydliach, na pracoviskách v školách a na úradoch a v zdravotníckych zariadeniach v podzemných priestoroch, obecne vo všetkých budovách a uzavretých priestoroch. V Bielorusku, Rusku a na Ukrajine a tiež v Japonsku sem patria i plochy zasiahnuté rádioaktivitou radiačných udalostí v jadrových zariadeniach. Jestvujúce situácie preto, že tu už dávnejšie boli, keď pristupujeme k ich regulácii podľa tohto modelu. Regulačným nástrojom je referenčná úroveň. Podobne ako dávková optimalizačná medza je referenčná úroveň hornou hranicou optimalizácie rizika s tým, že referenčná úroveň je na začiatku regulácie zvyčajne prekročená a v prvých, urgentných krokoch regulácie rizika sa musí dosiahnuť najmenej referenčnej úrovne. Potom sa vykonajú analýzy situácie a pristúpi sa k optimalizácii rizika. Z hľadiska rádiologickej ochrany je optimálny taký dávkový príkon alebo koncentrácia rádionuklidu, keď ďalšie zvýšenie nákladov na ochranu neprinesie zvýšenie bezpečnosti. Prakticky sa postup optimalizácie zastavuje o niečo skôr, lebo sa tiež berie ohľad na sociálne pomery.

Náklady na preventívnu ochranu nových stavieb sú tak nízke, že sa neoplatí riskovať, že v budúcnosti bude stavebník nútený v novučičkej stavbe vykonávať nápravné opatrenia.

V užívaných stavbách je potrebné najmenej 3 mesačné monitorovanie koncentrácií radónu (najvýhodnejšie pasívnym integrálnym dozimetrom). Podľa zistenej priemernej hodnoty Objemovej aktivity radónu (OAR) sa určí ďalší postup optimalizácie individuálneho rizika rakoviny pľúc. Prevažná väčšina prípadov sa vyrieši optimalizáciou ventilačných pomerov. Asi 10% rodinných domov vyžaduje vážnejšie stavebno-technické opatrenia, lebo meraním zistená OAR i násobne prevyšuje hodnotu referenčnej úrovne, čo už sa nedá úpravou ventilačných pomerov zvládnuť. Nešťastné je, keď sa do takej situácie dostane mladý stavebník, ktorý ušetril 500 € na preventívnych opatreniach a teraz ho čakajú náklady okolo 5 000 € na projekt a realizáciu nápravných opatrení.

Pán doktor Vladimír Jurina, hlavný štátny odborník MZ SR na radónovú problematiku sa zasadil o to, aby preventívna ochrana stavieb proti prenikaní radónu z podložia do interiérov nebola povinnou výbavou každého nového domu, ako si to žiada Smernica 2013/59.