Myslím, že uzavretie škôl v Bratislave a všeobecne nie je šťastné riešenie. Dokonca sa domnievam, že môže epidemiologickú situáciu v republike zhoršiť, lebo to je riešenie polovičaté.
Administratívne je jednoduché, školy a škôlky sa zatvoria a deti ostanú doma. Výborne, ale čo to znamená ostanú doma? Znamená to len toľko, že nepôjdu do školy, kde sa vhodnými opatreniami dali zabezpečiť primerané hygienické podmienky a decka by boli pod kontrolou.
Takto jednoduché opatrenie, zavretá škola, vyvoláva Nerudovský problém Kam s ním? Žiaľ Bohu nie je to starý slamník, čo bol Nerudov neriešiteľný problém, ale dieťa. Nie každý má prarodiče v mieste bydliska a už vidím 10 ročného chlapca, že bude sedieť doma a využívať to, že rodičia nie sú doma a prezerať si na internetu oholené pipiny s návodmi na používanie sexuálnych náhražiek. Ak áno, pôjde to robiť s kamarátmi, lebo to je väčšia sranda, napríklad na druhý koniec mesta. Istotne nepôjde pešo, taká strata času a konečne načo by tu bol autobus, troleják alebo tramvaj. MHD napriek všetkej starostlivosti, rob čo rob, rozváža i Covid 19. Že si mládežník po dokmitnutiu za kamarátmi rovno nepobeží umyť ruky, na to vezmite jed.
Potom tu je ta druhá alternatíva. Transportovať Covid 19 spolu s od školy oslobodeným dieťaťom k starkým na vidiek, alebo s tým všetkým vycestovať na Chalupu. Takto priamočaro sa rozšíri vírus najskôr do prímestských rekreačných oblastí a odtiaľ ďalej.
V čom bolo to rozhodnutie o zatvorení škôl polovičaté? Lebo sa urobila len polovina. Zamedzili sme každodennému zhromažďovaní sa detí v školách ale zabudli sme na Karanténu. Obmedzený pohyb ľudí by mal byť zavedený v celej krajine. Tým mám na mysli iné cestovanie ako do zamestnania a domov.
Zabudli sme i na obchod. V každom supermarketu už mala byť zriadená funkcia umývač vozíkov. Ich rúčky idú z ruky do ruky a keď pred vami nakupoval bacilonosič, ste jasní adepti minimálne na domácu karanténu. Včera som bol v Lídli a v Billa-e. V Lídli mali už dievčatá pri pokladni fľašu s deisnfekčným prostriedkom, ktorým si mali ošetriť ruky po preberaní hotovosti. Nerobili to, nie sú navyknuté. V marketu Billa ešte nič.
Priatelia , epidémie sa zmáhajú maličkosťami. Najmä ak je prenos nákazy priamym kontaktom. Kvapôčkovej infekcii je ťažké sa vyvarovať. To je na zodpovednosti prskajúceho, kýchajúceho, kašlajúceho. Mal by byť ohľaduplný a nosiť rúško treba i improvizované. Viem, že proti aerosólom rádioaktívnych látok v laboratóriu najlepšie slúžili rúška zhotovené z mulu a vaty. Ženy sanitárky nám ich šili. Bol to taký vankúš na nos a ústa ale fungoval. Ani pod okuliare z neho nefučalo.
Ďalej tu je to, čo v meste zas nie je jednoduché dodržiavať. Nedotýkať sa ostatných, v MHD takmer nemožné sa vyhnúť kontaktu. Tak prosím aspoň zbytočne po sebe netľapkať, mám na mysli také to bezdečné upravovanie si odevu a nesiahať si rukami na tvár, na ústa, škrabkať sa vo vlasoch. Po príchodu na miesto (do robot, domov) vyzliecť si vrchný odev, umyť si ruky a prezliecť sa do pracovného alebo domáceho. Teraz cvičenie, skúste seba sama nejakú chvíľu pozorovať, koľko krát si siahnete na tvár. To totiž teraz musí prestať.
Celá debata | RSS tejto debaty