petr70

Signum laudis

bolo za časov Monarchie vojenské vyznamenanie, udeľované vojakom za mimoriadne hrdinský čin v boji. Ten príbeh, ktorý vám chcem vyrozprávať nemá s vojenčinou nič spoločné a ak sa v ňom viedol nejaký boj, potom to bol len márny boj o stratený čas. Vyžiadal si mimoriadne osobné úsilie, často na ťarchu rodinného života. Žiaľ, všetko to úsilie prišlo na nivoč, lebo odborná kvalita a skúsenosti sa nedá usilovnosťou nahradiť. Predohra sa začala odvíjať niekedy medzi rokmi 1997 a 2009. Epidemiologické štúdie na obyvateľstvu zón bývania naznačovali, že riziko z expozície nizučkým koncentráciám radónu môžu byť o veľa nebezpečnejšie, ako sme si doteraz mysleli. Získané poznatky o účinkoch malých dávok bolo tak  presvedčivé, že viedli k prehodnotení celého doterajšieho systému rádiologickej ochrany pred účinkami radónu v obydliach, verejne prístupných budovách, na pracoviskách i v baniach. Dokonca mali dosah na celý systém prístupu k rádiologickej ochrane ako celku. Vtedy odborníci Euratomu začali pracovať na komplexnej Európskej smernici k radiačnej ochrane. Koncept bol diskutovaný na medzinárodných konferenciách a výsledná verzia, Smernica rady 2013/59/EURATOM vyšla vo Vestníku EU 17.01.2014.

Na konečnú verziu Smernicu 59 nedočkavo čakal nie iba Slovenský svet radiačnej ochrany, lebo jej ustanovenia sú v porovnaní s doterajšou praxou obrovským skokom vpred. Nariaďujú vládam krajín spojených v EU vytvoriť na prevádzke zdrojov žiarenia nezávislé, prvostupňové Národné kompetentné orgány radiačnej ochrany s vlastným rozpočtom, obsadené kvalifikovanými ľuďmi. Na úseku ochrany pred radónom zorganizovať „Národný akčný plán pre radón”. Akúsi národnú frontu proti radónu, zloženú zo štátnych i neštátnych zainteresovaných orgánov, skupín a individuálnych odborníkov a expertov a odovzdať im čiastkové kompetencie. Naznačujú, že najlepšia podpora Národného radónového programu je finančná podpora. Konečný termín na transpozíciu smernice do právnych poriadkov členských krajín bol stanovený na 06.02.2018.

Štyri roky a 27 dní, to nie je veľa na tak zásadnú zmenu systému radiačnej ochrany krajiny. V mene Združenia pre reguláciu rizika z radónu som okolo 20.01. 2014 o Smernici hovoril s Hlavným odborníkom MZ SR na radón v obydliach. Zomleli sme všetko možné, nedostatok financií, nedostatok informácií, nezáujem ostatných štátnych orgánov, nezáujem ľudí, i o financovaní ÚJD padlo zopár závistlivých slov. Pán doktor debatu uzavrel slovami: „My to necháme tak a 06.02.2018 požiadame o predlženie termínu!” Vtedy som tie slová považoval za veľmi vtipné ukončenie debaty. Hovorili sme i o povinnej notifikácii budúceho zákona. Veď sme stáli na štartovacej čiare a 4 roky sa zdalo byť dostatočne dlhá doba aby v nej bol priestor i na žartovanie.

V ZRRR sme očakávali k vznikajúcemu zákonu odborné diskusné fóra, otvorené pre odbornú i laickú verejnosti. Ubehol rok 2014 i rok 2015, o žiadnych, ani neverejných odborných diskusiách k navrhovanému zákonu o radiačnej ochrane, ktorý má priniesť tak významné zmeny, nepočuť. V rangu sa všetci osobne poznáme každý s každým a napriek tomu nič. Napísal som pánu premiérovi, že by asi nebolo vodné aby nový zákon o radiačnej ochrane tvorilo ministerstvo zdravotníctva, keď podľa Článku 76 Smernice musí odovzdať kompetencie orgánu nezávislému na zdrojoch žiarenia a že už veľa času uplynulo.  Radónové ticho trvalo ešte 1/2 roka. Potom som obdržal vulgárnu odpoveď od pána hlavného štátneho odborníka na radón, že tomu nikto v ZRRR, ani ja nerozumiem, podpísaná ministerka zdravotníctva.  O 1/4 roka neskôr začali navonok prenikať útržky dokumentov, ktoré mali údajne tvoriť budúci zákon 87/2018. Des a výsmech rádiologickej ochrane ICRP! Zlepence zo starý, dávno odmietnutých predpisov doplnené nezmyselnými myšlienkami laika. O autoroch sa špekuluje. Logicky by radón mali robiť dievčatá v Banskej Bystrici. Poznáme sa, opýtal som sa, odpoveď jednoznačná: „Nie, my stým nič nemáme. Máš anglické ICRP 103? Rada by som si niektoré veci overila?” Mal som, poslal som. Koncom roku z hmly vystúpilo meno. Marka. Bola funkčne povýšená na pološéfa a po pri iných úlohách poverená vytvorením zákona o radiačnej ochrane v intenciách Smernice 2013/59, vrátane vyhlášok. To nemôže byť pravda, veď Ona sa nijak o teóriu radiačnej ochrany nezaujímala. K spokojnosti jej vždy stačilo jej dobre fungujúce laboratórium. To je asi len šum myslím si, veď tvorba tak rozsiahleho predpisu je úloha pre kolektív odborníkov, nie pre jednotlivca, ktorý navyše nikdy nič podobné nerobil. Na druhej strane, niečo podobné by mohlo vysvetľovať odbornú núdzu tých návrhov. Veď to je žart, na tak dôležitom dokumentu musí pracovať kolektív odborníkov ako na ÚJD, kde tvoria nový Atómový zákon.

Na Úrade verejného zdravotníctva je ale možné všetko. Nebol to šum ale nezodpovedná realita, riadená Hlavným hygienikom SR a hlavným štátnym odborníkom na problematiku radónu. To vysvetľovalo všetko, najmä tu neodbornosť a nekvalitu. S nasadením všetkých síl a v neuveriteľnom chvatu sa Marka chytala všetkého, čo sa jej zdalo byť len trochu použiteľné, aby tu rozsiahlu úlohu načas splnila, aby preukázala, že si to povýšenie zaslúži. Zo 4 rokov a 27 dní na to mala len 1 a ½ roka. Výsledok obrovského osobného úsilia korunovala úspechom. V medzirezortnom pripomienkovom konaní ju podporil i sám pán vedúci. Vaše pripomienky neakceptujeme, počuli oponenti, a pán vedúci OOPZ v diskusii preukázal, že napriek účasti na všetkých zahraničných konferenciách súčasnú koncepciu radiačnej ochrany nepochopil, a prístupu k ochrane pred radónom podľa Smernice nerozumie. V legislatívnej rade Vlády celkom pochopiteľne nezasadajú odborníci na radiačnú ochranu. Učesali a zastrihli fazónku tomu nepodarenému dieťaťu a z ich pohľadu bol predpis ako lusk. V Národnej rade už išlo len o čas, lebo termín 06.02.2018 sa nezadržateľne blížil. Nebezpečenstvo, že by do toho niekto šťúral po odbornej stránke nehrozilo, lebo odborníci ako boli páni Jozef Prokeš alebo Arpád Duka – Zólyomi v NR SR už dávno nesedávajú. Zákon poslanci schválili až 13.marca, lebo skôr sa nedalo. Zákon 87/2018 je účinný od 01.04.2018 s obmedzením do 31.12.2023. Predpis je tak otrasný, že bez problémov prešiel notifikáciou, napriek tomu, že nie je splnená jedna zo základných požiadaviek Smernice, článok 76, podľa ktorého žiadna zložka MZ SR nesmie byť kompetentným orgánom radiačnej ochrany. Či stačilo prehlásenie o nestrannosti ÚVZ SR ako sa deklaruje v §4, alebo zapôsobila dočasnosť účinnosti predpisu? Boh to vie. Osobne si myslím, že notifikujúci úradník bol tak obsahom znechutený (ako naši domáci odborníci), že tam pleskol razítko Notifikované a šiel na kávu, alebo niečo ostrejšieho.

Napriek všetkému naša Marka si bez nadsádzky za osobnú iniciatívu zaslúžila metál, lebo zachránila Slovensko pred sankciami pre nesplnenie úlohy v zjednocovaní Európskej legislatívy.

Rozbehnutá chcela pokračovať v rozpracovávaní Národného akčného radónového plánu a to už teda narazila. Hlavnému štátnemu odborníkovi na radón to bolo riadne proti srsti a ani Hlavnému hygienikovi to nebolo pochuti. Odvolali ju z funkcie. Keď som dostal tu správu, blesklo mi hlavou „Signum laudis”, TV inscenácia, v ktorej úžasnú rolu vyznamenaného vojaka zohral nebohý Vlado Müller. Jeho dôsledné napĺňanie odkazu vyznamenania prinášalo dôstojníkom na úteku z bojiska nepohodlie a útrapy prostých vojakov. Ťažkali sa na to jeden druhému, keď museli pokračovať napešo, aby ich kone neprezradili. Nejak to Signum laudis musíte škrtnúť radil poľný kurát s tým, že v zajatí by im určite bolo lepšie. Hrdina skončil pred popravčou čatou.

Našu Marku nezastrelili, len ju zbavili funkcií a poslali späť do jej tichého laboratória. Kto vie, či ju zas ako zajaca z klobúka nevytiahnu 2. 01. 2022, keď bude potrebné vyfabrikovať novelu zákona o radiačnej ochrane.