petr70

Všetci stojíme v boji proti neviditeľnému nepriateľovi. Túto vojnu určite vyhráme, záleží len od našej zodpovednosti a solidarity ako dlho ju budeme bojovať a aké straty zaznamenáme.

Marek Krajči (15.03.2020)

Uvažujem nad tým citátom, žiaľ, bol povedaný v inej súvislosti, a tak by sa nám páčil. Presne by nám pasoval. Covid je viditeľný aspoň pod mikroskopom. Radón, ten je naozaj neviditeľný. A ako už povedala pani doktorka Zuzana Pitoňáková, Covid za dva mesiace zabil v tejto Republike 26 ľudí a vyslúžil si také krásne myšlienky. Radón a fajčenie spolu zabíjajú denne 8 ľudí, to je za 2 mesiace 487 ľudí. Fajčenie sme zákonom vylúčili zo spoločenského života a proti naozaj neviditeľnému zabijakovi nemá nikto odvahu sa riadne postaviť. Ani zákonom nie. Inak všetko platí, tuto vojnu by sme aj vyhrali, aj to záleží od individuálnej zodpovednosti k sebe a svojim najbližším i na solidarite menej postihnutých k zasiahnutým viacej. Čím dlhšie budeme frontálnu obranu odkladať, tým viacej strát zaznamenáme. Covid odíde ale radón tu bude stále, a boj s ním stále bude vyžadovať individuálny zodpovedný prístup k ochrane seba a svojej rodiny. Pri Covidu vidíme výsledky takmer hneď, a to povzbudzuje a uľahčuje prijímanie nepohodlia. Ľahšie sa to znáša, najmä keď je termín odloženia ochranných prostriedkov v dohľadnej budúcnosti.

Žiaľ Bohu, pri radónu to tak nie je. Ak by sme sa chceli chrániť nejakým prostriedkom ochrany dýchacích ciest, možnosť tu je, kvalitná protiplynová maska. Radón 222 sa zachytí na aktívnom uhlí a aerosóly dcérskych produktov zachytia filtračné membrány. Riešilo by to i problém fajčenia, lebo v maske sa fajčiť nedá. ICRP stále odporúčajú riešiť problém expozície radónu súčasne s fajčením. Razantný zákon proti fajčení mal opačný účinok, fajčiarska komunita nám rastie. Eurobarometer nám hovorí, že pred zavedením diskriminačného zákona fajčilo len 19 % obyvateľov a po vydaní zákona už frakcia fajčiarov vyrástla na 26%. Podobnú reakciu u radónu neočakávame, lebo koncentrácie radónu v budovách sú istou formou dané podložím stavieb a kvalitou plošných základov. Za radónový problém v nových stavbách je národu osobne zodpovedný pán doktor Vladimír Jurina, vedúci odboru ochrany pred žiarením Úradu verejného zdravotníctva SR, lebo to je on, na ktorého osobné prianie v zákone 87/2018 Z.z. nie je jednoznačne ustanovené, že každá nová budova musí byť vystrojená preventívnymi opatreniami proti prenikaní radónu do interiéru z podložia. Vraj tým chráni individuálnych stavebníkov pred zbytočne vysokými výdavkami. Tak ako je v ÚVZ zvykom, luže. Vysoké náklady, dosahujúce 5 až 7 tisíc Eur sú potrebné na nápravné opatrenia tam, kde stavebník ušetril 3 až 5 stovák na preventívnych opatreniach, ktoré neurobil. Taká je pravda. Ustanovenia zákona 87/2018 nechránia ani obyvateľov užívaných stavieb. Objemové aktivity radónu v obydliach asi 37% obyvateľov činžiakov sú uspokojivo nízke, to je asi 18% všetkého obyvateľstva. Asi 10% obyvateľov rodinných domov naopak žije v prostredí s aktivitou radónu nad zásahovou úrovňou, to je asi 5% všetkého obyvateľstva. Pán doktor Jurina by teraz kričal vidíte nerozumie tomu, vaď mi používame referenčnú úroveň na reguláciu. Áno v zákone je to nazvané referenčná úroveň ale zachádza sa s tým podľa postupov platných pred 30 rokmi. Pán doktor totiž už svoje školské vedomosti spotreboval, a nové si pre celkovú zaneprázdnenosť nedopĺňal.

Vráťme sa ale k radónu v budovách. Jeho koncentrácie v 95% obydlí ležia pod hodnotou 300 Bq/m³, z toho v 18% prípadov pod hladinou 40 Bq/m³, kde už sa neoplatí vydávať finančné prostriedky na ďalšie znižovanie aktivity. V ostatných 77% obydlí je potrebné vykonať optimalizačnú analýzu. Čo to je? Ekonomická rozvaha, pri ktorej sa porovnáva predpokladaná cena vhodného opatrenia proti radónu s prínosom pre konkrétnych obyvateľov. Cieľom je dostať koncentráciu radónu na čo najnižšiu úroveň (najlepšie pod 100 Bq/m³) za rozumnú, teda pre investora (obyvateľa) akceptovateľnú cenu. Takto vybrané opatrenie sa v objektu realizuje. Nezohľadňuje sa len samotná cena, ale i zložitosť realizácie, miera nepohodlia, ktoré musí užívateľ po čas realizácie opatrení podstúpiť a ďalšie faktory sťažujúce realizáciu opatrení, ktorých pomenovanie ma teraz nenapadá. Ostalo tých 10% rodinných domov, kde situácia vyžaduje do objektov nainštalovať podtlakové systémy na odsávanie radónu z priestorov pod podlahovými konštrukciami. Náklady na sanáciu domu zvyčajne vyjdú na niekoľko tisíc Eur, najmä ak sa musí postupovať s krátkodobým prerušením užívania domu. Ak nie inde, teda tu by mal štát prispievať na nápravné opatrenia a majiteľom domov na ktorých výstavbu bolo vydané povolenie po 14.08.1992 uhradiť všetky náklady na nápravné opatrenia, lebo jestvujúca expozičná situácia vznikla preto, že štátne orgány verejného zdravia zanedbávali svoje povinnosti k stavebníkom.

I ochrana pred radónom vyžaduje testovanie. Nie je také drahé ako na Covid a keď sa urobí integrálnym meraním, založenom na počítaní stop alfa častíc v pevnej fáze, dosiahne sa relevantný výsledok napoprvé. Na internetu je dostupný americký systém Realtrek2 od nemeckého laboratória firmy Radonova a Združenie pre reguláciu rizika z radónu distribuuje české dozimetre RAMARN.

Krátkodobé merania sa musia s odstupom času trikrát opakovať a až priemernú hodnotu je možné uznať ako prijateľnú pre optimalizačnú analýzu. Naopak jednoduché meranie sa použije ako príloha ku kúpno-predajnej zmluve pri zmene vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, ak nebolo predtým vykonané dlhodobé meranie stopovými detektormi.

Toľko podobnosti s reakciami na Covid 19 ale zodpovednosť ľudí k sebe a svojim blízkym žiadna. Nečudo, Žiadna výzva Ministra zdravotníctva, žiadna výzva Hlavného hygienika a čo by výzva, naopak, popredný úradníci Regionálnych úradov verejného zdravia v rozporu so znením zákona poučujú úradníkov samosprávnych krajov, že ustanovenia zákona o radiačnej ochrane rešpektovať netreba, veď ONI sú viac ako zákon, Oni na jeho dodržiavanie dohliadajú.

3000 ochorení rakovinou pľúc do roka? Aspoň majú pľúcny onkológovia zabezpečený slušný príjem. Len od zdravotných poisťovní dostanú 11 miliónov EUR.