Keď som sa pred časom v dokumentoch Americkej agentúry pre životné prostredie dočítal, že vo výhľadových plánoch do roku 2050 US kongres vyhlásil ciel znížiť aktivitu radónu v obydliach Američanov na 0,4 pCi/l, myslel som si, že to je megalomanstvo, ktoré možno v ich preglejkových domoch a pri ich podmienkach za dosť vysokú cenu pôjde dosiahnuť. (Američania stále merajú rádioaktivitu v jednotkách, ktoré na ich podnet ostatný svet opustil pred 50 rokmi. 0,4 pCi/l (pikokirí na liter) zodpovedá 15 Bq/m3 radónu 222. To je aktivita, ktorá sa dosť bežne vyskytuje vo vonkajšom vzduchu prírodného prostredia.) No u nás by niečo také asi nie išlo dosiahnuť, myslel som si.
Pán architekt Fero Lehocký na svojom blogu oznámil výsledky blowerdoor testu, (test tesnosti plášťa domu) uskutočnenom v dome, ktorý staval pre seba, pre svoju rodinu. K tým výsledkom som mal výhrady zo strany rizika prenikania radónu z podložia do interiéru. Test sa vykonával v ešte nedokončenej stavbe a tak bol priestor na reakciu na moje výhrady. Dohodli sme sa, že po dokončení stavby nasadíme do interiéru na ½ roka dozimetre RAMA RN. Na meranie došlo od pol zimy do konca mája. Mesiac a pol sme netrpezlivo čakali na výsledok. Medzi tým som sa dozvedel, že pán architekt si, tak ako väčšina individuálnych stavebníkov, pred výstavbou nedal zmerať radón vo vzduchu základových pôd a žiadne špeciálne ochranné opatrenia proti radónu pri zakladaní stavby neurobil. Fero bol neistý, ja zúfalý, ako mu len oznámim zlú správu? Konečne dorazil protokol o meraní, pozerám, kontrolujem či čísla súhlasia. Všetko sedí až na ten prekvapujúci výsledok. Na prízemí domu sú dve merané miestnosti, obývacia kuchyňa a detská herňa. 20 Bq/m3, 20 Bq/m3. Volám do laboratória, overujem si, či je ozaj všetko správne. Bolo. Tých 20 Bq/m3 je len radón zo stavebných konštrukcií, pri koeficientu ventilácie n asi 0,5 a pri rekuperácii tepla teda prakticky nebudú žiadne straty. Takú správu môžem s radosťou odoslať. To áno, ale vyvstávajú otázky, lebo tu máme stavby, kde tiež žiadne opatrenia nerobili a aktivity radónu lezú k tisícke Bq, a stavby, kde opatrenia robili a aktivity sa aj tak pohybujú nad 500 Bq/m3.
Vyjadrenie pána architekta, že nerobil žiadne opatrenia proti radónu nie sú povedzme tak úplne presné. Nerobil tie štandardne zaužívané v celej Európe a Amerike. Založenie svojej stavby pán architekt opísal na blogu „Zdravý dom” dá sa to vygúgliť. V skutočnosti použil 2 veľmi účinné opatrenia proti radónu, ktoré nie sú v súdobej literatúre spomínané. Ich synergická efektivita bola diskutovaná vo vedeckých štúdiách uskutočňovaných na modloch v 80´rokoch vo Švédsku. Štrková podložka a železobetónová platňa. Poviete mi, ale veď to je bežný štandard, to má každý nový dom. Súhlasím, má to každý nový dom, ale nie v tej kvalite, preto v tých ostatných domoch musia byť radónové izolácie, podtlakové drenážne systémy a aj tak sa bežne takých skvelých výsledkov v hotových stavbách rodinných domov nedosahuje. Štandard je 60 – 120 Bq/m3.
Stavba o ktorej hovoríme je založená na 60 cm hrubom zhutnenom štrkovom lôžku, ktoré na všetkých stranách asi o ½ metra presahuje pôdorys domu. Na štrkovom lôžku je 25 cm hrubá železobetónová platňa z vodu neprepúšťajúceho betónu. To samo o sebe by nijaký mimoriadne dobrý výsledok dať nemuselo. Tu pristupuje osobný faktor. Pán architekt staval svojpomocne a pán architekt je navyknutý odovzdávať kvalitnú prácu a kvalitnú prácu vyžaduje od seba i od pomocníkov. Isto, že len sám nebehal s žabou po štrku pri jeho zhutňovaní, sám nerozhŕňal betón pri odlievaní platne, ale istotne dohliadol na to, aby betónová zmes mala správnu konzistenciu a po uložení bola po čas tuhnutia správne ošetrovaná. Nie kvôli radónu, ale kvôli betónu, aby po stuhnutí mal predpísané vlastnosti, aby neprepúšťal vlhkosť, o tu mu šlo. Vodná pára je taký istý plyn ako radón. Keď betón neprepúšťa paru, ani radón neprejde. Tie výhrady, ktoré som mal k správe o Blowerdoor testu sa týkali vtedy neutesnených priechodov inštalácií cez platňu. Pred zakrytím podlahovými konštrukciami je starostlivo utesnili.
Neodporúčam nikomu opakovať Ferov experiment. Nie sme všetci tak precízni a podceňujeme starostlivosť o betónovú zmes pri odlievaní betónových konštrukcií. Stačí len väčší prebytok vody v zmesi, aby sa dobre rozlievala a výsledkom je pre plyny nádherne priepustný sinter. Chyby pri ošetrovaní betónu po čas tuhnutia vedú k prasklinám cez celú hrúbku konštrukcie. Cez celú hrúbku konštrukcie sa vytvoria praskliny pri nerovnomernom dosadaní stavby. Tie potom slúžia ako transportné dráhy pôdneho vzduchu s radónom do interiéru. Podobne i práca s hydroizoláciami vyžaduje precíznu profesionálnu robotu. Precízne vyhotovené detaily, pozdĺžne i etapové spoje, rohové napojenia a tiež správny výber hydroizolácie, aby bola schopná preniesť medzné deformácie.
O tom som vlastne ani dnes nechcel hovoriť. Chcel som povedať, že som bol prekvapený z toho, že ta americká predstava 0,4 pCi/l nie je ani v našich podmienkach tak nedosiahnuteľná ako som si na počiatku myslel. Keď sa to podarilo pánu architektovi v Trenčíne, prečo by to nie išlo i na iných stavbách.
Napriek tejto šťastnej udalosti i ďalej odporúčam stavebníkom pred zahájením zemných prací nechať si odborne vypracovať posudok rizika prenikania radónu zo základových pôd do interiérov a pri výstavbe sa pridržiavať overených postupov. Opísaný príklad ukázal, že to ide. Že na svojpomocnej stavbe môžeme dosiahnuť skvelých výsledkov.
Celá debata | RSS tejto debaty