Že referenčná úroveň objemovej aktivity radónu (OAR) v interiéroch nie je limit interiérovej aktivity radónu vám povie každý úradník radiačnej ochrany Úradu verejného zdravotníctva, a hneď nato pokračuje slovami: „Podľa výsledkov merania máte v dome prekročenú referenčnú úroveň!”, ak sa nameralo viac ako 300 Bq/m3 OAR. Z jeho slov je jasné, že si o referenčnej úrovni myslí to isté ako vy – je to limit OAR, nad ktorým zle, nedobre, pod limitom nič nehrozí.
V nedávnej minulosti sa používal na reguláciu expozície radónu limit, ktorý sa nazýval „zásahová úroveň” a mal hodnotu 200 Bq/m3 EOAR (ekvivalentná aktivita radónu), ktorá zodpovedá hodnote 500 Bq/m3 OAR. Po prekročení limitu nasledoval zásah – nápravné opatrenie. To bolo od roku 1992. Novým predpisom (272/94Z.z.) bol zavedený limit s názvom „akčná úroveň” a hodnotou 300 Bq/m3 OAR. Po prekročení nasledovala akcia – vykonanie nápravných opatrení. V roku 2000 bola zákonom 470/2000 Z.z. zavedená hodnotou 400 Bq/m3 iná. vágnejšia forma limitu, „smerná hodnota” pri ktorej prekročení sa malo začať uvažovať o nápravných opatreniach. V tejto dobe sa formovalo myslenie dnešných „skúsených odborníkov”. Nie je teda na tom nič čudné, že sa cítia bezpečne pri používaní limitu, i keď už sa niekoľko rokov (od 2009) nepoužíva, respektíve používať by sa nemal.
Zmena filozofie prístupu k regulácii expozície verejnosti radónu prichádzala po roku 2004. Vtedy Sara Darby uverejnila výsledky mravčej roboty, spracovala osudy 21 tisícov ľudí exponovaných OAR okolo 100 Bq/m3 v bytových domoch. Ukázalo sa, že táto „bezpečná” OAR zvyšuje výskyt rakoviny pľúc o 16 % rovnako fajčiarom ako nefajčiarom. Krátko na to boli uverejnené čínska a americká štúdia podobného rozsahu, vypracované rovnakou štatistickou metódou.
Spoločné spracovanie všetkých troch štúdií bol priam výbuch bomby v ochrane pred radónom. Výsledky preukázali, že riziko ochorenia rakovinou pľúc je o veľa väčšie, ako sme doteraz uvažovali. Dokonca až dvojnásobne. Argumenty predložené hlavnému výboru ICRP, ktorý v tom čase (2009) zasadal v Lisabonu, boli tak presvedčivé a natoľko alarmujúce, že už po čas zasadania členovia hlavného výboru vypracovali „Lisabonské vyhlásenie k radónu”, v ktorom bola vytýčená nová filozofia ohrany. Vyhlásenie vyšlo v tlači v roku 2013 v Publikácii 115 ICRP.
Lisabonským vyhlásením k radónu sa zásadným spôsobom zmenila koncepcia ochrany pred radónom. Skončili sme s limitovaním interiérovej koncentrácie radónu, lebo štúdie preukázali, že každá expozícia radónu môže vyvolať ochorenie. Preto nie je správne určiť nejakú hodnotu OAR a povedať o nej, že pod ňou nebezpečenstvo z radónu nie je. Bolo rozhodnuté, že sa i v ochrane pred radónom bude využívať princíp optimalizácie rizika, ktorý bol v radiačnej ochrane zavedený okolo roku 1972 a od tej doby prešiel dosť búrlivým vývojom. O tej peripetii by sa dala napísať knižka, nebudeme sa tým zaoberať. Jednoducho, za všetko je potrebné zaplatiť, i za reguláciu expozície radónu. Poučka optimalizácie hovorí: „Expozície radónu musia byť udržiavané tak nízke ako ide technicky dosiahnuť, s prihliadnutím k ekonomickým a sociálnym pomerom v krajne.” Ako kritická hodnota bola zvolená „referenčná úroveň”. ICRP určili jej maximálnu hodnotu 300 Bq/m3 s tým, že si každý národný kompetentný orgán určí vlastnú, nižšiu hodnotu. Čo teda je ta referenčná úroveň? Hovorí sa , že to nie je limit OAR. No, keď má niečo v slovnom opise slovo hranica, tak to určite limit je, nech si každý hovorí čo chce. Je, ale je postavený iným spôsobom ako boli tie predchádzajúce.
Nový systém rádiologickej ochrany pred radónom má jednu veľkú chybu. ICRP pri jeho koncipovaní automaticky predpokladali, že praktickú stránku ochrany pred radónom budú riadiť a vykonávať odborníci radiačnej ochrany a nie, že to bude nechané amatérom na svojpomocné remeslovanie. Proces optimalizácie má prebiehať vo virtuálnom priestore počítača. Vychádza sa z poučky optimalizácie. Odborník zadá parametre a vypočíta cenu najlepšieho a zároveň najdrahšieho riešenia expozičnej situácie. Cenu ponúkne investorovi-majitelovi nehnuteľnosti. Ten, keď je finančne dobre situovaný, cenu prijme a navrhnuté riešenie sa realizuje. Keď má investor hlbšie do vrecka, začne licitácia, chcem povedať optimalizácia nákladov na ochranu. Samozrejme za cenu zvyšovania hodnoty konečnej OAR. A práve ta konečná hodnota vylicitovanej OAR nesmie byť vyššia ako referenčná úroveň. Počiatočná hodnota OAR zistená meraním s tým nemá nič spoločné, má vplyv len na výber opatrení, ktoré sa v prvej fáze optimalizácie použijú na prvý návrh ceny opatrení, s najvyššou úrovňou ochrany. Zámerom ICRP bolo, aby všetky interiérové OAR v domoch, kde prebehlo meranie, boli optimalizované na najnižšiu hodnotu, akú si môže užívateľ nehnuteľnosti dovoliť
Celá debata | RSS tejto debaty