petr70

stať sa odborníkom na rádiologickú ochranu, alebo aspoň vedieť o čom sa hovorí a poprípade, ak si bude myslieť, že to má rozmyslené, kafrať do toho.

Koncom uplynulého roku sa členovia hlavného výboru ICRP (medzinárodný výbor pre rádiologickú ochranu) uzniesli, že od začiatku roku 2020 budú všetky ICRP publikácie staršie 2 rokov v základnej, anglickej verzii, voľne prístupné na stiahnutie na ich stránke. Vyskúšal som, funguje to.

Prečo to je tak dôležité, že s tým idem takto do trhu? Ceny tých publikácií boli tak vysoké, že boli nedostupné i úradníkom nášho úradu verejného zdravia (ÚVZ SR), a samozrejme i pedagógom na príslušných odborných školách a viem ja komu ešte. Dvojročný sklz nijak nevadí, lebo radiačná legislatíva za odporučeniami ICRP pokrivkáva i viac ako 10 rokov. A ak by bol nejaký riešený problém populačne veľmi dôležitý, istotne by bol zverejnený hneď, ako Publikácia 126. Príkladne zákon 87/2018 Z.z. je vlastne reakciou na ICRP 60, z roku 1991. Prvky a termíny ako expozičná situácia a referenčná úroveň sa tam dostali nedopatrením, boli bez pochopenia ich zmyslu a významu prevzaté zo Smernice rady 2013/59. Smernica sama je reakciou na ICRP 103 z roku 2007 a tiež sa dá povedať, že tvorcovia smernice nie celkom správne pochopili zámery ICRP a používanie regulačných nástrojov, optimalizácia a referenčná úroveň. Problém robí myšlienkový prechod od zásahovej alebo akčnej úrovne (ICRP 60, forma limitu) k referenčnej úrovni (ICRP 103, hornej hranici optimalizácie). Tato zmena je veľmi dôležitá práve pri regulácii expozície ľudí radónu v obydliach. Čo hovoria ICRP:

Na rozdiel od koncepcie akčných úrovní je referenčná úroveň (predstavená dávkou, relatívnym rizikom alebo koncentráciou rádionuklidu), v expozičných situáciách hranica zdola neprekročiteľná a pod ňou sa má vykonať optimalizácia ochrany. Dôsledok uplatňovania regulačného prístupu založeného na referenčnej úrovni pri jestvujúcej expozičnej situácii je, že optimalizácia by sa mala uplatňovať ako opatrenie nad i pod referenčnou úrovňou, a to nielen vtedy, keď je referenčná úroveň prekročená.

Cieľom totiž nie je len zlepšenie situácie najviac postihnutých jedincov (nad referenčnou úrovňou), ale zníženie celkovej expozície populácie ako takej. Tento prístup vyvolali výsledky štúdií účinkov radónu v obydliach metódou prípad kontrola. Štúdie ukázali, že najviac ochorených rakovinou pľúc z radónu sa vyskytuje pri nízkych a stredných úrovniach celkovej expozície, viac u fajčiarov ako u nefajčiarov. ICRP k tomu hovoria:

Vzhľadom na to, že riziko radónu je spôsobené najmä expozíciou v obytných budovách, z hľadiska ochrany verejného zdravia by sa politika radónu mala zameriavať predovšetkým na obydlia.

Teraz sa pozrime, ako to je v smernici 2013/59 a v zákone87/2018.

Článok 74, ods.2.:

2. Členské štáty v rámci národného akčného plánu uvedeného v článku 103 podporujú akcie zamerané na identifikovanie obydlí, v ktorých koncentrácie radónu (ako ročný priemer) presahujú referenčnú úroveň, a podnecujú, podľa okolností technickými alebo inými prostriedkami, opatrenia na znižovanie koncentrácie radónu v týchto obydliach.

Tvorcovia smernice napriek tomu, že v ods.1. hovoria o referenčnej úrovni, nezvládli myšlienkový prechod z ICRP 60 na ICRP103. Odporúčajú regulovať len radónové situácie nad referenčnou úrovňou, to ale je regulácia zásahovou úrovňou (ICRP 60) a ochrana len veľmi malého počtu tých najohrozenejších. Optimalizácia rizika pod referenčnou úrovňou sa nespomína ani v článku 103.

Článok 103 Akčný plán pre radón

1. Členské štáty v rámci uplatňovania článku 100 ods. 1 vypracujú národný akčný plán na zvládanie dlhodobých rizík spôsobených ožiarením radónom v obydliach, verejne prístupných budovách a na pracoviskách pri akomkoľvek prieniku radónu, či už z pôdy, stavebných materiálov, alebo vody. V akčnom pláne, ktorý sa pravidelne aktualizuje, sa zohľadňujú otázky uvedené v prílohe XVIII.
2. Členské štáty zabezpečia zavedenie príslušných opatrení na predchádzanie prieniku radónu do nových budov. Tieto opatrenia môžu zahŕňať osobitné požiadavky v rámci národných stavebných poriadkov.
3. Členské štáty identifikujú oblasti, v ktorých sa očakáva, že koncentrácia radónu (ako ročný priemer) prekročí vo výraznom počte budov príslušnú národnú referenčnú úroveň.

Poťme postupne:

• v odseku 1. sa odporúča vytvoriť národný akčný plán na radón v obydliach a ostatných budovách, s použitím kritérií uvedených v prílohe XVIII. Zaujímavý tam je iba bod 12), má sa zvážiť, či by bolo vhodné poskytovať finančnú podporu na meranie a na sanácie rizika vo veľmi zaťažených domoch.
• odsek 2. hovorí, že sa má zabezpečiť, aby už nevznikali žiadne nové budovy do ktorých by nekontrolovane prenikal radón, a že sa to má ošetriť v stavebných predpisoch
• odsek 3. je vhodný pre veľké krajiny (Francie, Nemecko) kde má zmysel, vyznačiť územia so zvýšeným rizikom radónu. Slovensko je radónové územie. .

Ako je to v zákone?

V §130 ustanovuje limit, nazvaný referenčná úroveň na najvyššej prípustnej úrovni 300Bq/m³

§131 bol zrušený aby sa individuálny stavebníci neboli radónom obťažovaní a zbytočne nerozhadzovali peniaze za lacnú preventívnu ochranu prenikania radónu z podložia. Neskôr budú za väčšie peniaze riziko z radónu sanovať.

§132 V dvoch odsekoch hovorí, že ti čo projektujú alebo stavajú budovu na predaj, prenájom alebo na služby, sú povinní vykonať také preventívne opatrenia, aby v priemere za rok, po čas prítomnosti ľudí, nebola v interiéri prekročená referenčná úroveň.

§133 Ožiarenie radónom v pobytových priestoroch.

Pekne prosím to si prečítajte sami. Ja už som to čítal niekoľko krát a vždy siaham po fľaštičke Izoketu, kto tiež má angínu pektoris, vie na čo to je dobré.

V odseku 4. je napísané že vlastník budov v ktorých sa prevádzkujú predškolské a školské zariadenia, zariadenia na sociálne a zdravotnícke služby je povinný vo vnútri merať radón,

v odseku 5 je ustanovené, že pri prekročení referenčnej úrovne je vlastník povinný do 1 roka zjednať nápravu (inak sa stretne podľa §159 so sankciou 5-30 000€).

Odsek 6 hovorí že povinnosti  z ods. 4, a5 prechádzajú na správcu budov, ak tie sú v majetku štátu, VUC alebo obce.

Všetko stojí na školníkovi, ten je správca budov, alebo nie?

Teraz to všetko zhrnieme

ICRP vidia vážne riziko z radónu v obydliach, odporúčajú zamerať sa i na to, aby už nevznikali nové budov s nekontrolovanými koncentráciami radónu. Odporúčajú na reguláciu rizika používať referenčné úrovne a optimalizáciu, čím sa má zabezpečiť najlepšia ochrana za daných okolností a znížiť individuálna i populačná dávka, a podporovať Národný radónový program ako kolektívny nástroj na znižovanie expozície spoločnosti radónu.

Tvorcovia Smernice, používajú k regulácii limit objemovej aktivity, nesprávne nazvaný referenčná úroveň. Optimalizáciu rizika nespomínajú, tým sú z ochrany vylúčené všetky expozičné situácie pod referenčnou úrovňou. Regulácia aktivít radónu sa stáva neefektívnou, lebo, ako ukázali štúdie, najviac chorých rakovinou pľúc, fajčiarov i nefajčiarov, sa regrutuje z oblasti nízkych a stredných úrovní expozičných situácií (pod 300 Bq/m³), lebo obydlí nad hornou hranicou referenčnej úrovne je obecne málo (na Slovensku len asi 15% RD). Národný akčný plán pre radón (článok 103) sa stáva len ťažko odôvodniteľný.

Zákon 87/2018 Z.z. v rozsahu regulovaných aktivít radónu kopíruje Smernicu 2013/59. Ustanoveniami §§131, 132 sa ustanovenia vyhýbajú regulácii najčastejšej a najohrozenejšej bytovej výstavby, individuálnej svojpomocnej výstavby rodinných domov (cca 10 000 za rok).

Užívané rodinné domy a byty vo viacbytových domoch sú v osobnom vlastníctve ich užívateľov a tak sú ápriori vylúčené z pod regulačnej kontroly.

§135 Národný akčný radónový plán je za podmienok nastavených zákonom 87/2018 v § 131, § 132, § 133 v zmyslu rádiologickej ochrany neodôvodniteľný pre neefektívne vynakladané prostriedky, a ani v desiatky rokov dlhej perspektíve nebude mať na výskyt rakoviny pľúc žiadny alebo len veľmi malý vplyv, lebo hlavná časť spoločnosti ostáva bez regulácie.