petr70

Svet v ktorom žijeme je rádioaktívny. Je a bol rádioaktívny od svojho vzniku. Trochu rádioaktivity sme si najme na severnú pologuľu pridali vlastnou aroganciou (väčšina nehod s únikom rádioaktivity z jadrových elektrární) a zastrašovaním súperov skúškami jadrový zbraní po čas studenej vojny. Opravdu vážne nehody, s dopadom na velké množstvo ľudí boli len tri. Výbuch zásobníku č.14 odpadních rádionuklidov z výroby plutónia v tajnom závode Majak poblíž obce Ozersk na juhovýchodnom predhorí Uralu . Po nehode 1957 v komplexu Majak ostala na východnom úpätí Uralu stopa široká asi 30 km a dlhá takmer 400 km, prezdíva sa jej Uralská jadrová magistrála. Našťastie sa vyhnula všetkým velkým miestam v oblasti. Napriek tomu postihnutých bolo takmer 300 tisíc obyvateľov. Neboli z oblasti evakuovaní ani o nešťastí informovaní, lebo výroba plutónia bola tajná a rádioaktívny mrak neprekročil hranice Zväzu sovietskych socialistických republik. Uralský tatári tam prežívajú dodnes a výskyt smrtelných nádorových ochorení dosahuje až 60%. Postihli je i iné dôsledky existencie jadrového komplexu Maják. Rádioaktívna voda tiekla v riečke Teča, ktorú obyvatelia používajú na napájanie statku i pre vlastnú spotrebu, lebo závod do nej rádioaktívne odpady vypúšťal a možno ešte vypúšťa. Ďalšou vážnou nehodou bol výbuch prekúreného kotla jadrovej elektrárne pri mestečku Pripiať. Po nej ostal Národný jadrový geopark Červený les. Zamorená bola prakticky celá Európa. Na väčšine územia Europy sa jednalo o zvýšenie rádioaktívneho pozadia pod úroveň, ktorú vyvolalo zbesilé súperenie pri skúškach jadrových zbraní. Z politického hľadiska bolo nebezpečné to, že ZSSR vyčkával s informáciou o nehode, lebo sa z počiatku zdalo , že dôsledky neopustia územie ZSSR. V Československu viac škody narobili spolitizované zatajovanie skutočnosti, lebo podľa domácich zvyklostí nekompetentní prítomní politický funkcionári z dôverných jednaní vynášali „senzačné” správy, ktoré desili obyvateľstvo. Ľudia by asi lepšie zniesli včasnú poctivú informáciu. Často i odborníci sú senzácie chtiví. To sa ukázalo po jadrovej udalosti v japonskej elektrárni Fukušima Dai iči. (Nedávno IAEA prehodnotili klasifikáciu tejto udalosti z prírodnej katastrofy na ľuďmi zavinenú. Podľa názoru svetových odborníkov bolo nebezpečie vln cunami pri výstavbe ochranných bariér nekvalifikovane podcenené.) Asi týždeň po nehode Bratislavou preletela správa, že rádioaktívny mrak z Japonska dorazil do nášho hlavného mesta. Meteorológovia v Toulouse odmietavo krútili hlavami, lebo vedeli že žiadny taký dálkový prenos vzdušných mas sa neuskutočnil. Nakoniec sa ukázalo, že sa jedná o pravidelnú organizovanú výpusť z Maďarskej výrobne lekárskych rádiofarmak s jódom 131, ktorá sa pravidelne opakuje vždy okolo 25 dňa v mesiaci. Aktivita vypúšťaného jodu ani tentokrát nedosiahla hygienicky významnej úrovne, čo ohlasovateľ nebezpečenstva dobre vedel. Ale senzačná bublina bola na svete. Inú bublinu o pár rokov neskôr vyvolal neznámy páchateľ, ktorý zachytil komunikáciu krúžku piati. Ring of five je skupina špecialistov, zvyčajne zamestnaných v štátnych špecializovaných laboratóriách, ktorí si po súkromných linkách podávajú informácie. V súčasnosti ich je asi 50. Prístroje niektorých z nich zachytili neznateľnú vlnu rádioaktívneho jódu. Na Face booku sa objavila výzva na jóbovú profilaxiu (polykanie tabliet kálium jodidu). Napísal som tým ľuďom nech neblbnú a spolu so Zuzkou,sme uverejnili článok v Topkách. Na konci článku bola poznámka, že je škoda, že včas ľudí neinformoval Úrad verejného zdravotníctva. Zbytočná poznámka vyvolala reakciu. Asi 3 dni po uverejnení článku sa na stránke ÚVZ objavila informácia, ktorá tam mala visieť už týždeň a pani z tlačového odboru ÚVZ si to „vydiskutovala” s šéfredaktorom. Mimo iné mu povedala, že prístroje pracoviska úradu vlnu jódu zaznamenali a na svojej stránke obyvateľstvo včas informovali. Už je to tak, stáva sa to často, že o výrokoch pracovníkov ÚVZ sa dá s veľkou nádejou na úspech pochybovať. V žiadnom ústave na Slovensku totiž nemáme také výnimočné zariadenie, ktoré by bolo schopné tak nizučkú koncentráciu jódu 131 zaznamenať.

Prečo o tom hovorím? Ľudia sú masírovaní nevýznamnými radiačnými udalosťami a situácie, kde je určitým spôsobom ich zdravie ohrozené ostávajú bez povšimnutia. Sem patrí nadužívnie RTG vyšetrovacích metód. Príkladom je preventívna mamografia. Našťastie už väčšina zariadení má digitálny snímač a dávky žiarenia sú asi o 2/3 nižšie ako keď sa snímkovalo na film. Prsníky je možne rovnako kvalitne a bezpečne vyšetriť ultrazvukom. Konečne, je tu expozícia radónu v obydliach. Na stránkach Úradu verejného zdravotníctva o vzťahu expozície radónu k rakovine pľúc pri podrobnom skúmaní najdete 1 zmenku bez väzby k Slovensku, ktorú človek , ktorý nevie čo hľadať nenájde. Aby som bol k Vám úprimný, pri skúmaní dostupných materiálov sme v Združení pre reguláciu rizika z radónu zistili, že problém expozície radónu na Slovensku je najväčší v Európe. Navyše sa týka len asi 1/2 obyvateľstva, tých čo bývajú v rodinných domoch.  Neznamená to, že by sa v bytových domoch nemohla vyskytovať nebezpečná expozičná situácia ale pravdepodobnosť jej nájdenia je velmi nízka. Naproti tomu je dost nízka pravdepodobnosť najít nízku koncentráciu radónu v rodinných domoch. Výnimky existujú. Mladý muž si postavil rodinný dom v Trenčíne, bez zámerných opatrení proti radónu z podložia, lebo ho na riziko radónu nikto neupozornil. Osobitný spôsob založenia domu poskytuje tak vynikajúcu ochranu proti radónu, že kvalita vnútorného ovzdušie sa vyrovná tým najbezpečnejším bytovým domom. Naviac tvrdí, že na založení domu ušetril asi 1 000 EUR, ktoré by musel vynaložiť navyše pri štandardnom spôsobe zakladania. Je teda vidno, že to ide. Bráni tomu ÚVZ, lebo sa úradníci obávajú že by individuální svojpomocní stavebníci od nich chceli finančnú podporu na drahšie zakladanie svojich domov.