petr70

M1 Horúce územie jadrovej udalosti 1986

Existuje čosi ako stigma Černobylu, podvedomé obavy z nebezpečných účinkov rádioaktívnych látok, ktoré pred tridsiati rokmi unikli z havarovaného reaktoru 4. bloku Černobylskej jadrovej elektrárne. V priebehu 10 dní z havarovaného reaktoru uniklo priam gigantické množstvo rádionuklidov 14×10¹⁸ Bq. Viac ako polovina týchto rádionuklidov boli reaktorové vzácne plyny a jód. Druhú polovinu tvorili transurány (amerícium, plutónium,) s polčasmi stoviek rokov a štiepne produkty s polčasom okolo 30 rokov – cesium 137 a stroncium 90. Na trvalom zamorení sa podieľajú transurány, Cesium 137 a 90 stroncium. Najväčšie množstvo transuránov vypadávalo z rádioaktívnych mrakov v „horúcej” zóne, v tesnej blízkosti havárie (M1 Horúce územie jadrovej udalosti 1986), a sú deponované na území približne o rozlohe 2 170 km². Do horúcej zóny majú prístup len expedície výskumných pracovníkov, ktorí skúmajú vplyv radiácie na procesy prírodného prostredia. Horúce územie (červené tóny) je súčasťou vysoko kontaminovaného územia o celkovej rozlohe asi 200 000 km², na ktorom v podmienkach rôzne vysokej radiácie žije asi 5 miliónov ľudí, obyvateľov Bieloruska, Ruskej federácie a Ukrajiny, v M1 ružová a oranžová. Rádionuklidy s veľmi krátkym polčasom premeny ako jód 131, polčas 8 dní, vymrel o 3 mesiace, cesium 134 s polčasom 2roky vymrelo po 10 polčasoch v roku 2007.

Mapa M 2 Ukazuje rozloženie depozitu, reprezentovaného 137 cesiom v Európe asi mesiac po havárii. Rádioaktívny spad vedľa cesia obsahoval 90 stroncium, menej ako 1/10 aktivity ¹³⁷Cs a transurány vo väčšine vzoriek hlboko pod hladinou detekcie obvyklých dozimetrických metód. Boli objavené až s použitím špeciálnych separačných postupov.

M2 Kontaminácia Európy 137 cesiom

Mapa M 2 je vyvedená, v železitých farbách (oker až tehlová červená) a ukazuje, že kontaminácia sa ušla každej Európskej krajine. Čím tmavšia farba, tým väčšia aktivita 137 Cesia. Jasno žltá farba, menej ako 2kBq/m², v západnej Francii a Španielsku reprezentuje okrem černobylského spadu i spad globálny, pozostatok atomových skúšok studenej vojny, oker I.svetlý 2-10kBq/m², oker II.tmavý 10-40kBq/m², tehla I. svetlá 40-185 kBq/m², tehla II. tmavá 185-1482 kBq/m², tehla III., prepálená, nad 1482 kBq/m² (s ohľadom na mierku na mape nie je vidieť). Tmavý pás smerom k Leningradu (dnes opäť Petrohrad), cez Fínsko, Švédsko a Nórsko ukazuje smer prvej vlny horúcich mrakov. Stredná Európa, vtedajšie Československo bola zasiahnutá z juhozápadu a z juhu. Príchod kontaminovaného mraku zaznamenali už v noci z 29. na 30. apríla. Mrak obsahoval 131 I, 134 Cs,137 Cs, reaktorové vzácne plyny, identifikovaných bolo celkom 27 rádionuklidov. Dávkový príkon vo vzduchu dosahoval v priemeru 0,3, v maximách 0,6 mikrosívertu za hodinu (3 až 6 násobok dávky z prírodného pozadia). Vzhľadom k prognóze, že rádioaktivita 131 jódu a ostatných krátko žijúcich rádionuklidov rýchlo poklesne, neboli aktuálne hodnoty dávkového príkonu nijak alarmujúce. Odhad efektívneho dávkového ekvivalentu z vonkajšieho ožiarenia a úväzku dávkového ekvivalentu z vnútornej kontaminácie jedlom a dýchaním ukázal, že priemerná kumulovaná dávka každého jednotlivca sa vplyvom černobylskej kontaminácie zvýši asi o 0,5 mSv (kumulovaná dávka sa sčituje do 70 rokov veku a v našich geologických podmienkach dosahuje hodnôt okolo 200 mSv).

Dopady na obyvateľstvo

Z oblasti Ivankiv, Černobyl, Pripiať, bolo do leta 1986 evakuovaných 116 000 obyvateľov a ďalších asi 230 000 obyvateľov bolo evakuovaných do konca roku 1986 z oblasti Gomel – Mogilev. Mnoho z nich sa z rôznych príčin neskoršie vrátilo domov. Ostatný z vyše 5 miliónov obyvateľov žilo a žije na územiach kde kontaminácia 137 Cs ležala v intervale od 37 do 1500 kBq/m².Častou otázkou je, koľko životov si havária vyžiadala?

Medzi ľuďmi sa hovorí o desiatkach až stovkách tisícov ľudí. Osobne si myslím, že na takúto, zdanlivo jednoduchú, otázku neexistuje poctivá odpoveď a Správa „Černobylského fóra” to potvrdzuje. Medzinárodná expertná skupina, zložená z odborníkov IAEA, WHO, FAO, UNEP, UNSCEAR, UNDP, Bieloruska, Ruskej Federácie a Ukrajiny sa zhodla na tom, že Ukrajinci z prvej vlny evakuácie obdŕžali priemernú dávku 17 mSv z intervalu 0,1 – 380 mSv, a Bielorusi v druhej vlne, priemerne 31 mSv, pričom v dvoch dedinách bol priemer 300 mSv.

Obyvatelia silno kontaminovaných oblastí podľa Správy obdŕžali v dôsledku zamorenia prostredia za 2 desaťročia priemernú kumulatívnu dávku 19 – 20 mSv, pričom rozpätie súboru kumulatívnych dávok u jednotlivcov siaha až do niekoľkých stoviek mSv. Takto ožiarení ľudia zomierajú na zhubné nádorové choroby, leukémiu a kardiovaskulárne choroby, ktoré sa bežne vyskytujú i u ľudí, ktorí boli vystavení len prirodzenému ožiarení z prírodných rádionuklidov zemskej kôry, tak ako sme ožarovaní bez rozdielu všetci. Priemerná dávka z prírodnej rádioaktivity (⁴⁰K draslík, ²³⁸U urán a jeho rozpadový rad, ²³²Th tórium a jeho rozpadový rad) v Československu je približne 3 mSv/r. To znamená, že priemerná celoživotná kumulovaná dávka sa pohybuje okolo 200 mSv. Celoživotná dávka niektorých obyvateľov rádioaktivitou znevýhodneného územia bude niekoľkonásobkom našej priemernej hodnoty. Nakoľko akútna choroba z ožiarenia (SAR) nebola medzi evakuovanými ani tými čo ostali pozorovaná, môžu odborníci hovoriť, že zdravotná ujma nevybočila z medzí stochastických, po slovensky náhodných, účinkov ožiarenia. Pravdepodobnosť ochorenia jednotlivca je úmerná jeho aktuálnej kumulovanej dávke s koeficientom rizika 5,5×10^-5/mSv. Z priemernej kumulovanej dávky a počtu jedincov v skupine môžeme odhadnúť počet očakávaných úmrtí v dôsledku ožiarenia, ale povedať: „Toto úmrtie je priamym dôsledkom ožiarenia z havárie!” nie je možné. Experti Černobylskeho fóra odhadli, že na následky ožiarenia z havárie do konca roku 2004 zomreli na Ukrajine, v Bielorusku a Ruskej Federácii asi 4 000 osôb (odhad navýšenia výskytu nádorových ochorení, proti odhadu očakávaného, keby sa nič nestalo).

Iná situácia je v prípade priamych účastníkov havárie a 200 000 havarijných pracovníkov, ktorí sa zúčastnili likvidácie nehody v rokoch 1986 a 1987. Odhad osobných dávok personálu a zasahujúcich hasičov 1. deň havárie činil 2 – 20 Gy (grej), zasiahnutých bolo 116 ľudí, havarijní pracovníci 100 – 500 mSv. U 240 z nich bol diagnostikovaný syndrom akútneho ožiarenia (SAR). Po detailnej analýze bol potvrdený iba v 134 prípadoch, pričom v dôsledku SAR zomrelo iba 50 ľudí, z toho 28 pracovníkov obsluhy reaktora a hasičov ešte v roku 1986. Ďalších 19 pracovníkov obsluhy, ktorí prežili SAR  zomrelo v priebeju nasledujúcich 20 rokov na komplikácie pri liečbe popálenín a z iných, neradiačných príčin (infarkt a pod.). Okrem toho zomrelo 9 detí na rakovinu štítnej žľazy. Diagnostikovaná bola u vyše 4000 detských pacientov.

Problémy a optimistické vyhliadky černobylcov

Horúce územie bolo pred haváriou poľnohospodárskou oblasťou s rozvinutým spracovateľským priemyslom. Rozpad obchodných vzťahov a zmena hospodárskeho systému po zániku Sovietskeho zväzu boli druhou katastrofou, ktorá v krátkej dobe po sebe postihla krajiny zasiahnuté horúcim mrakom. Obývané dediny a mestečka boli dekontaminované ešte za sovietskej vlády. Kolektívne hospodáriaci poľnohospodári sa naučili na kontaminovanej pôde hospodáriť a s použitím špeciálnych prostriedkov a zvýšených dávok syntetických hnojív produkovať potraviny vyhovujúce i medzinárodným normám. V podmienkach trhového hospodárstva samostatní poľnohospodári často nemajú dostatok prostriedkov na špeciálne prísady a to sa odráža na kvalite produkovaných potravín. Dobrou správou je, že aktivity cesia, od havárie poklesli na polovičnú hodnotu vplyvom rádioaktívnej premeny. Na obhospodarovanej pôde, boli rádionuklidy z väčšej čaasti vyplavené do hlbších pôdnych horizontov, a tak vystúpili z potravinového reťazca. Vyplavovanie rádionuklidov je podmienené preorávaním pôdy a používaním vyšších dávok syntetických hnojív. Na obrábanej pôde sa produkujú i zdravé trávne porasty na kŕmenie zvierat na mlieko i mäso.

Problém „černobylcov” je v ľudských hlavách. Po rokoch, kedy štátne orgány zavádzali a klamali ľudí, neveria, že v kontaminovanom území je možné vyrábať zdravé potraviny, a odmietajú ich kupovať. Takto vzniká na kontaminovanom území sociálna kríza, ktorá v súčasnosti trápi ľudí v rizikových zónach viac, ako dôsledky rádioaktivity. Odstraňovaní nedôvery v kvalitu produkovaných potravín napomáhajú i vedecké akcie, uskutočňované na kontaminovanom území. Najmä keď sa o úspechy miestneho poľnohospodárstva živo zaujímajú Japonci. V rádioaktívnej stope po sérii nehôd vo Fukušime sú v Japonsku poľnohospodárske plochy, ktoré čakajú na racionálne využívanie.

Pre ľudí v postihnutých oblastiach je potrebná motivácia k pokračovaniu v boji s ustupujúcou rádioaktivitou. Žiadne štátne subvencie nenahradia dobre fungujúci obchod s plodinami, mliekom a mäsom. Fámami a nedôverou poškodené obchodné vzťahy sú dôsledkom predchádzajúceho komunistického režimu. K narovnaniu obchodných vzťahov môže prispieť i hlučnejšie oznamovanie výsledkov štátnych kontrol kvality potravín produkovaných na rádioaktivitou znevýhodnených územiach.

Poskytovanie štátnych podpôr samostatným poľnohospodárom na dobehnutie kolektívnych hospodárskych podnikov je otázkou možností ekonomík postihnutých štátov. Prognóza je optimistická. Na silno kontaminovaných územiach sa udržal a ďalej sa rozvíja normálny život ľudí.

Tých čitateľov, ktorí očakávali špekulácie o príčinách havárie reaktoru 4. bloku odkazujem na film Černobyl-Nultá hodina,< https://www.youtube.com/watch?v=qJWoxUzZPNM > kde je dramaticky stvárnený jeden z možných scenárov havárie. Kde je pravda sa nedozvieme, lebo priami aktéri už nežijú, ale takto nejako sa to mohlo stať.

Pre nás, preživších Európanov, je dôležité, že černobylskeho cesia 137 už je v

Európe len polovina a i z kozmu je vidieť, že havarovaný reaktor dostáva nový bezpečnostný kabát.

[v článku boli použité obrázky zo štúdie MAAE v rámci Černobylskeho fóra (Dědictví Černobylu: Zdravotní, ekologické a sociálně-ekonomické dopady; Doporučení vládám Běloruska, Ruské federace a ukrajiny)]