Áno, mám výčitky svedomia, lebo viem, že podľa zákona o radiačnej ochrane nekoná ani sám Úrad verejného zdravotníctva, ani MZ SR, tobôž realitný agenti, developeri, stavebné úrady, vlastníci domov a bytov, ani individuálny stavebníci. Tolerujeme tento stav, lebo 30 rokov našu kritiku (ne)kompetentný úradníci Ministerstva zdravotníctva ani predseda vlády nepočuli.
Proti návrhu zákona o radiačnje ochrane podávalo ZRRR protinávrhy v Medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pri prerokúvaní našich návrhov sme boli vystavení nepredstaviteľnej arogancii odborne nekompetentných úradníkov ÚVZ a naše návrhy boli bez akejkoľvek diskusie odmietnuté.
Som predsedom Združenia pre reguláciu rizika z radónu a naším záujmom je, aby sa dodržiavali ustanovenia zákona 87/2018, aspoň tie užitočné a navyše od ľudí žiadame aby rozvíjali zásady rádiologickej kultúry. Rozrastá sa využívanie žiarivých diagnostických a terapeutických metód v medicíne. Radiačná defektoskopia a diagnostika konštrukcií sa stáva samozrejmou súčasťou techniky. Využívanie ionizujúceho žiarenia vo vedeckých a výskumných laboratóriách je predpokladom pokroku. Jadrová energetika si napriek nehodám vybudovala pevné miesto v energetickom koši mnohých krajín napriek snahám prevádzkovateľov alternatívnej energetiky. Tým vzrastá radiačná záťaž obyvateľstva, i keď v priemere ani z ďaleka nedosahuje hodnôt záťaže ľudí z prírodných rádionuklidov. Obmedzovaní ožiarenia ľudí značne napomáha rozvíjanie rádiologickej kultúry. Kultúry bezpečnej práce s elektronickými i rádionuklidovými zdrojmi žiarenia a nažívania s prírodnými rádionuklidmi v prostredí každodenného života ľudí. Rozvíjanie rádiologickej kultúry na pracoviskách prenechajme bezpečnostným technikom radiačných pracovísk a poťme sa venovať rádiologickej kultúre tak povediac v domácnosti.
V domácnosti je človek vystavený dvom diametrálne odlišným zdrojom expozície. Predovšetkým to je veľmi nebezpečná inhalačná expozícia priedušiek a pľúc alfa žiareniu aerosólov radónu a jeho dcérskych produktov rádioaktívnej premeny. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že alfa častice prenášajú na krátku vzdialenosť obrovské množstvo energie, ktorá pretrháva reťazce DNA zasiahnutých buniek pľúcneho tkaniva. Pri rekombinácii DNA dochádza k chybám, ktoré môžu viesť k rakovine pľúc. Druhým zdrojom, trúfnem si povedať nevýznamným zdrojom expozície je celoteľové ožiarenie gama žiarením rádionuklidov obsiahnutých v prírodných materiáloch, použitých na výrobu konštrukčných stavebných prvkov. Gama žiarenie je, ako každý vie, veľmi prenikavé. Je to tým, že na svojej dráhe prostredím (i tkanivom) fotóny gama odovzdávajú len veľmi málo zo svojej nie veľkej kinetickej energie a tak spôsobujú organizmu len veľmi malú škodu. Samozrejme len vtedy, keď tých fotónov nie je veľmi veľa. Naše stavebné konštrukcie produkujú asi toľko fotónov gama ako bežne sa vyskytujúce horniny kdekoľvek v našom okolí. Všetky expozície z prírodných rádionuklidov „v domácnosti” sú spoľahlivo na úrovni stochastického rizika. To znamená, že výskyt nebezpečného účinku má charakter náhodného javu. Pravdepodobnosť výskytu ochorenia sa zvyšuje s rastúcou celkovou expozíciou, ktorá sa administratívne sčituje do 75 rokov veku. Rádiologickú kultúru rozvíjajú ľudia profesionáli na svojich pracoviskách a jednotlivci z verejnosti vo svojich domácnostiach. Títo ľudia z rádioaktivity nemajú strach ale pristupujú k nej obozretne lebo si uvedomujú, že i malá expozícia žiareniu môže spustiť nádorové ochorenie (náhodnosť stochastického javu). Takýto prístup vedie k cielenému znižovaní expozície všade tam, kde to je možné. Znižovanie expozície ale vedie k finančným nákladom na ochranné opatrenia, ktoré rastú exponenciálne s klesajúcou regulovanou expozičnou rýchlosťou. Aby náklady na ochranu rástli len do rozumnej úrovne, bol zavedený princíp optimalizácie rizika. Riziko je optimálne vtedy, keď by zvýšenie nákladov na ochranu prinieslo len veľmi malé alebo žiadne zvýšenie bezpečnosti. Optimalizácia rizika na pracoviskách sa odohráva matematickým modelovaním príslušnej expozičnej situácie. V domácnosti to takto zložito fungovať nemôže a preto sa používajú brutálne zjednodušenia. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO alebo WHO, ako kto chce) doporučila referenčnú úroveň interiérovej objemovej aktivity radónu (OAR), určenej ako dlhodobý priemer za viac ako 2 mesiace 100 Bq/m3. Referenčná úroveň nie je limit, ale horná hranica optimalizácie OAR. To znamená, že praktická hodnota dlhodobého priemeru interiérovej OAR má ležať dosť hlboko pod touto referenčnou úrovňou a potom je administratívne považovaná za optimálnu (bez matematickej analýzy).
Rozvíjanie rádiologickej kultúry od ľudí vyžaduje
aby majiteľ rodinného domu alebo bytu v osobnom vlastníctve
aby každý stavebník rodinného domu alebo bytovej budovy
Požiadavky rádiologickej kultúry nie sú identické s ustanoveniami zákona 87/2018 Z.z., lebo ten je dielom nekompetentných úradníkov Odboru ochrany pred žiarením ÚVZ ktorí ciele rádiologickej kultúry nikdy nesledovali. Možno preto ho nikto nerešpektuje.
Doporučenia ZRRR vychádzajú z ducha rádiologickej kultúry a preto sú v niektorých prípadoch prísnejšie ako zákon a naopak v niektorých benevolentnejšie. Príkladne zákon neukladá žiadne povinnosti rádiologickej ochrany individuálnym a svojpomocným stavebníkom jednoduchých stavieb (rodinné domy). My odporúčame stanovenie radónového indexu a zhotovenie primeraných opatrení proti prenikaní radónu do interiérov z podložia stavby, aby sa zabránilo vznikaní nových nebezpečných expozičných situácií. Postup v duchu rádiologickej kultúry je tak lacný, že si ho môže dovoliť každý stavebník.
Zákon neukladá individuálnym vlastníkom rodinných domov a bytov v osobnom vlastníctve stanovovať priemernú aktivitu radónu a podľa potreby rádiologickú situáciu na ochranu vlastníkov a príslušníkov ich rodín optimalizovať. My meranie radónu v užívaných obydliach vlastníkom odporúčame a organizujeme pre nich projekt „Občianska sebaobrana proti rakovine pľúc z radónu v obydliach” (podmienky účasti na <zrrr.akademicka@gmail.com>). Podľa doporučenia SZO považujeme za optimalizované priemerné hodnoty OAR<100 Bq/m3. Použitie referenčnej úrovne podľa ÚVZ a zákona 78/2018 Z.z. neprináša zlepšenie ale konzervuje súčasný neuspokojivý stav s priemernou incidenciou rakoviny pľúc 60 na 100 000 obyvateľov ročne. V 15 okresoch incidencia rakoviny pľúc dosahuje k deväťdesiati na sto tisíc. V rakovine pľúc sme 1. v Európe.
Zákon 87/2018 Z.z.; §133 ods.(3), ukladá predajcom a prenajímateľom budov vykonať také opatrenia, aby po čas prítomnosti ľudí v budove interiérová OAR v priemeru za rok neprekročila referenčnú úroveň 300 Bq/m3. Ustanovenie nemá praktický význam lebo je nekontrolovateľné ale nie len preto ho nikto nerešpektuje. Pod hodnotou 300Bq/m3 OAR leží asi 75 % rodinných domov a až na mimoriadne výnimky všetky byty v osobnom vlastníctve ich užívateľov. Združenie pre reguláciu rizika z radónu odporúča, aby predávajúci alebo prenajímateľ dal zmerať radón v predávanej/prenajímanej budove a s výsledkom oboznámil kupujúceho/nájomcu. Nový užívateľ budovy sa rozhodne, či mu vyhovuje súčasná rádiologická situácia, alebo či ju bude v zmyslu doporučenia SZO optimalizovať. Je potrebné myslieť na to, že predávajúci/nájomca môže byt v ťažkej finančnej situácii a na zložitejšiu reguláciu rizika nemá prostriedky, alebo vzhľadom k veku sa už tým nechce zaoberať. Cena nehnuteľnosti alebo výška nájmu sú vecou dohody a môžu zohľadňovať rádiologickú situáciu objektu.
Tiež nesúhlasíme so znením § 133 ods. (5), v ktorom sa určuje, že pri prekročení OAR 300 Bq/m3 je vlastník objektu povinný zjednať nápravu najneskôr do jedného roka. Takáto situácia sa vyskytuje asi v jednej štvrtine užívaných rodinných domov. Asi v polovine z nich nevystačíme s úpravou ventilačných pomerov. Sú potrebné stavebné zásahy do nosných konštrukcií. V takých prípadoch je potrebné vypracovať projekt nápravných opatrení, odborná realizácia opatrení a ohlásenie stavebnej údržby stavebnému úradu. Z bežného rozpočtu sa taká akcia realizovať nedá. Jeden rok na projektovú prípravu a realizáciu opatrení je naozaj málo.
Petr Škrabálek júl 2021