Nešťastie diskusií na verejných sieťach je to, že po niekoľkých vecných replikách diskusia skĺzne niekam, ďaleko od diskutovaného problému. V niektorých prípadoch sa to stane hneď v prvej replike.
Väčšina diskutujúcich sú mládežníci. To poznáte podľa pseudonymu pod ktorým vystupujú a podľa spôsobu vyjadrovania. Len nedávno som poznal, ako je možné sa v takom úsudku mýliť.
Napísal som príspevok o nedodržiavaní zákona o radiačnej ochrane pri obchodovaní s nehnuteľnosťami. Samozrejme tam padlo slovo „radón” hneď niekoľko krát, lebo toho sa to ustanovenie zákona týka. Mládežníckym spôsobom vstúpil do diskusie „tooleň”. Prišiel ma ohúriť kusými vedomosťami o lokalite Ramsár na severu Iránu. Písal som o Ramsáru a podobných lokalitách asi pred 2 rokmi. Lokalita sa vyznačuje tým, že v nej vyviera asi 9 prameňov horúcej vody s vysokým obsahom 226 rádia. Zrážaním rozpustených vápenatých solí vzniká travertín obohatený rádiem. Miestne obyvateľstvo si z takto rádioaktívneho travertínu stavia obydlia. Zaujímavé na tom je, že domorodé obyvateľstvo (menej ako 10 tisíc ľudí) je akosi k rádioaktivite imúnne. Ich zdravie popiera základný postulát radiačnej ochrany o bezprahovom lineárnom účinku ionizujúceho žiarenia. Preto je lokálna populácia predmetom intenzívneho vedeckého výskumu. Žijú v prostredí porovnateľnom s postčernobyskou rádioaktivitou zakázaných oblastí bez zdravotnej ujmy. Či to súvisí s istými genetickými anomáliami, ktoré boli u ramsárčanov pozorované nie je isté.
Desiatky vedeckých kolektívov sa zaoberajú účinkami prírodných rádionuklinov tak povediac normálnych oblastí sveta. Z ich štúdií vieme, že radón, ktorý sa koncentruje v interiéroch budov v rádovo nižších aktivitách ako v Ramsáru zvyšuje výskyt rakoviny pľúc svetových populácií. Potvrdzujú odôvodnenosť opatrení proti radónu v budovách a správnosť teorému bezprahových lineárnych účinkov žiarenia na zdravie ľudí.
Vytkol som mladému tuleňovi, že neporiadne čítal, že v príspevku išlo o nedodržiavanie zákona. Odpovedal, že zákon je prejav paranoje a ON sa cíti byť starý muž a docent a navrch všetkého, že pracuje so žiarením. Že by pani inžinierka Dubničková alebo pán doktor Jurina boli paranoidní, to by som nikdy nepovedal. Pri tvorbe zákona sa v rámci svojich možností držali Smernice rady 2013/59. Že by tvorcovia Smernice boli paranoidní sa podľa argumentácie v preambule tiež nedá povedať. Že je zákon 87/2018 Z.z. zlý neznamená že chyby sú z paranoje autorov. Plynú z nedostatku vedomostí o princípoch a postupoch modernej radiačnej ochrany. Na adresu pána docenta tooleňa treba povedať, že má právo zastávať názor hŕstky odborníkov o neplatnosti lineárneho a bezprahového účinku žiarenia ale príkladne Sarah Darby by s jeho názory na účinok nízkych dávok z expozície radónu v sídliskových obydliach (do 100 Bq/m3) a obydliach všeobecne určite polemizovala. Už v roku 2009 predložila odbornej verejnosti silné experimentálne potvrdené argumenty o nebezpečnosti dávok z expozície aktivitám radónu nižším ako 100 Bq/m3. Na základe toho SZO (WHO) odporúča hodnotu 100 Bq/m3 ako referenčnú úroveň objemovej aktivity radónu v obydliach a na pracoviskách. Referenčná úroveň nie je limit ale horná hranica optimalizácie rizika.