Veľa čítam, napriek tomu, že s tým mám trocha problém. Viete ako, starý ľudia, slabo vidí, zle počuje ale hlavne že do všetkého chce kafrať. Nie, môj prípad to určite a v žiadnom prípade nie je, si hovorím i ja. Ale musím Vám povedať, že strach a panikárenie z CoV-2 nie je na mieste. Hovorili to i traja nemecký lekári špecialisti vedeckému žurnalistovi Romanovi Debnárovi.
Včera som Vám písal, aby ste si vyskúšali ušiť si rúško z podlahovej handry, ale mal som na mysli celkom novú handru, nie ošúchanú ½ ročným používaním. Dôchodca, neuvedomil som si, že je sobota a drogéria bude zatvorená. K tým rúškam, chodia v severných Čechách ženy do roboty, do domovov dôchodcov v Nemecku (väčší zárobok ako doma). Tam sa im domáce kolegyne posmievajú, lebo tie doma ušité rúška nosia na tvári i tam, v robote. Nemky nenosia nič. Iná kultúra, iný mrav. Čítal som takú úvahu o zmene mentality ľudí, celých národov, po morových ranách. Vraj ti milí, ústretoví, vymreli a ostali len bezohľadní hajzli, ktorí potom viedli kruté expanzívne vojny.
Pán Debnár nám vo svojom príspevku približuje logické úvahy nemeckých odborníkov, a asi si ani ako vedecký komentátor neuvedomuje, že tak trochu spochybňuje kroky našej minulej vlády. Ta nová sa ešte k slovu nedostala.
Ti nemecký našepkávači nie sú žiadni nýmandi, Prof. Dr. med. Leo Latasch, Prof.Dr.med.Klaus-Peter Hunfeld MPH a Dr. Uwe Böning, psychológ. Sú to odborníci so všetkým ako má byť. Hovoria o CoV-2 s rovnakou ľahkosťou, ako náš Prof. MUDr Vladimír Krčmery Dr.Sc. O praktických skúsenostiach so zmáhaním epidémií Nemcov nevieme nič, o Krčmerim vedia na celom svete. Pohľad na medicínsky dôležité vlastnosti vírusu majú iný. Zhodne hovoria o tom, že v najmenej 80% prípadov má choroba ľahký priebeh, dokonca až tak ľahký, že si pacient ani neuvedomí že Covid prekonal. Nemci tým odôvodňujú nepotrebnosť akýchkoľvek vážnych opatrení, veď tých 20% s príznakmi a vážnymi dýchacími ťažkosťami zvládnu. Naopak Krčmery to považuje za obrovské riziko, lebo ti neznateľne chorí, po celú dobu, teda najmenej 3 týždne roznášajú a prenášajú vírus na svoje živé i neživé okolie. To vedie k eskalácii epidémie, a ako ukazujú skúsenosti z Talianska i len tých 20% vážne chorých dokáže zahltiť kapacitu dostupnej zdravotníckej techniky. To sa pri dôslednom dodržiavaní ochranných opatrení stať nemôže, lebo chorý, nechorý, všetci prskajú do rúška a neinfikujú svoje širšie okolie. V domácnosti samozrejme to neplatí. Či po ľahkom prekonaní choroby ľudia ostali voči Cov-2 imúnni je otázne. Prípady reinfekcie sú známe, ale nie je isté či sa len nevrátili príznaky nedoliečenej choroby. Nevieme aké zámery s CoV-2 Nemci majú.
Pre istotu verme svojim, a akokoľvek tvrdé a obťažujúce sa nám opatrenia zdajú byť, sú zodpovedajúce situácii. Majme na pamäti, že vybavenie zdravotníckych zariadení na technickú podporu liečenia ťažko chorých má len obmedzenú kapacitu a výsledok je tak ako tak neistý. Dodržiavaním tých obmedzujúcich opatrení dosiahneme to, že kapacita pľúcnych ventilátorov bude postačujúca a nepostavíme lekárov do situácií, kedy budú nútený rozhodovať o tom, komu dajú šancu a koho nechajú bez pomoci zomrieť.
Rúška zhotovené napríklad z podlahovej handry nám k tomu pomáhajú,