O nakazení od pracovníkov obchodu nikto nestojí, píše Rudolf Mládek, právnik, podľa fotky možno už v.v. a zabáva sa komentármi v i denníku První zprávy. Nebojte sa, ne idem ho ohovárať, tie komentáre sú dobré, naopak mu chcem poďakovať a ospravedlniť sa mu za to, že som použil jeho titulok komentáre udalosti, ktorá sa odohrala ďaleko od nás, kdesi v Prahe.
V tom komentári bol riešený aktuálny problém,, CoV-2, v kontextu obchodu. Opisuje trápnu situáciu, predavačka prináša kôš s rožkami a náhle sa rozkašle. To sa môže stať a za normálnych okolností by si toho ani pozorovateľ správania sa ľudí nepovšimol, ale teraz je doba vypätá a ľudia citliví na každé kýchnutie. Ta predavačka totiž nemala na ústach rúško.
Možno to zakašlanie nič neznamenalo, ale mohlo, lebo pracovníci v prvej línii obchodných reťazcov, teda tie dievčatá čo dopĺňajú regále, sedia pri pokladňách alebo pobehujú za pultmi vážených výrobkov sa stretnú za deň s tisíckami ľudí a niektorí z nich sa ešte cítia zdraví, ale už sú bacilonosičmi. Nechcem si pripustiť, že by niekto bol tak nezodpovedný a bezohľadný a vyrazil medzi ľudí s vedomím toho, že je chorý, s heslom keď ja, tak nech nás je viacej. Expanzia Bratislavčanov do štiavnických vrchov o zodpovednom jednaní nehovorí.
Chcel som o tomto problému napísať, lebo včera som telefonoval do Billa s.r.o.. Opýtať sa manažérov ale dovoláte sa len na bezplatnú infolinku, manažéri sa obťažovať telefonátmi z vonka nenechajú. Volal som, lebo som chcel vedieť, prečo pracovníčky v prvej línii nie sú vybavené vhodnými osobnými ochrannými pomôckami, to je respirátor, ochranné rukavice a dezinfekčný sprej. Ta čistá duša na druhom konci drôtu mi trikrát zopakovala, že pracovníčky na predajných miestach boli poučené o dodržiavaní prísnej osobnej hygieny. Ta sliepka prosto nechápala, že ide o zdravie tých dievčat, ktoré pre spoločnosť drú ako mulice na ich nie malé zisky a vulgárny manažéri im neposkytnú ani tie najzákladnejšie pomôcky na prežitie v terajšej situácii.
Pýtam sa, kde sú zalezení pracovníci Národného inšpektorátu práce. Veď toto je najhrubšie porušenie povinností zamestnávateľa voči pracovníkom. Prečo na problémy ochrany zdravia pracovníkov vo službách nemyslia plány riadenia epidémií Úradom verejného zdravotníctva. Áno, pokuta sebaväčšia nič nevyrieši, keď tie holky v tom lietajú vyše týždňa a o týždeň sa budú predajne zatvárať pre nedostatok personálu. No uvidíme o 14 dní. Konečne sú mladé silné, musíme dúfať, že tu trestuhodnú bezohľadnosť prežijú bez ujmy.
Sledoval som na FB debaty okolo súčasnej epidémie. Je zaujímavé sledovať pohľady odborníkov na problém nezvyčajne nebezpečnej epidémie. Preboha, nechcem povedať, že môj názor je najsprávnejší a ich názory sú špatné, hlúpe, nechcem klasifikovať. Tiež môj názor je deformovaný mojou niekdajšou profesiou. Skúsenému mikrobiológovi trvalo 2 dni než prijal fakt, že tento vírus prežíva na povrchoch celé hodiny, keď tie zvyčajné neprežijú sekundy, nanajvýš minúty. Epidemiológovi neprišlo hneď dôležité sledovať transfer kontaminantu cez frekvenciu kontaktov ovplyvnenú hustotou obyvateľstva. To sú prosím dôležité faktory z hľadiska kontaktného prenosu nákazy. Dotyky rúčok vozíkov v marketoch, Tyčí v električkách, trolejákoch, autobusoch, na schodiskách, a všade kde sa potrebujeme pridržať, a premelie sa tam veľa ľudí.
Kvapôčková infekcia, defakto by sme mali všetci nosiť rúška a bolo by lepšie. Vždy sa hovorí o nebezpečnom kašlaní, kýchaní, to bola ta moja inšpirácia zážitkom pána Mládka, možno v Glóbusu, tam chodí rád nakupovať keď som v Prahe, alebo úplne inde. To sú situácie, kedy aerosól vyprsknutý z úst letí 4, 5 metrov. Spomeňme si ale na slová: „Vem si dáždnik, keď mi chceš niečo povedať!”. Áno všetci pri reči prskáme. Nie veľa, ale preto sa odporúča ta 2 metrová vzdialenosť, a i tak to môže byť málo platné, lebo kvapôčky o priemere menšom ako 4,5 mikrometra tvoria vo vzduchu dosť stabilný aerosól. Tam už rúško nestačí, lebo neprilieha dosť tesne k tvári a aerosóly ho obtekajú pri koreni nosa a pod lícami. Záver: rúškom chránim ostatných predo mnou, seba pred druhými chránim respirátorom.
Prial by som si, aby manažéri reťazcov Tesco a Billa sa rýchlo spamätali a pomohli svojim pracovníčkam tuto pliagu prežiť vo zdraví. Keď to ide v Lidli, kde si tých dievčat a chlapcov vážia, malo by to isť i v ostatných reťazcoch.